„Rusko očividne utrpelo porážku a do 48 hodín začne hnutie An-Nusrá operáciu v Sýrii. Ak by nebolo ruských leteckých úderov, tak by sme boli dávno v Latákiji,“ cituje francúzska AFP nemenovaného predstaviteľa teroristov. Je to však vari jediný hlas doslova „volajúci na púšti“, kam zvyšky teroristov z Islamského štátu a frontu An-Nusrá zahnali vládne jednotky za podpory ruských leteckých síl. Ich hlavná časť sa síce už v utorok začala vracať do Ruska, ale na základniach v prístave Tartus a letiskách v Latákiji a Hmeimim ostáva okolo tisíc príslušníkov ruskej armády zabezpečujúcich kontrolu nad dodržiavaním prímeria trvajúceho od 27. februára a chod spomínaných objektov.
„Budú fungovať tak ako dosiaľ. Musí byť spoľahlivo zaistená ochrana zo zeme, z mora i zo vzduchu,“ odkázal ruský prezident nielen skeptikom ruského neočakávaného kroku, ale nepriamo už vopred aj autorom bombastických vyhlásení islamských teroristov. Podľa ministerstva obrany v Moskve ostávajú v Sýrii aj ruskí vojenskí poradcovia, ktorých úlohou je o.i. pomôcť Sýrčanom pri zvládnutí modernej ruskej vojenskej techniky. Aj podľa BBC ostane v Sýrii asi 30 bojových lietadiel, malá skupina pozemného personálu a vojenských poradcov.
Foto: SITA/AP, Vladimir Isachenkov
„Musíme rátať aj s variantom, že sa budeme musieť vrátiť do Sýrie,“ nezabudol pripomenúť v rozhovore pre ruský portál RBK Franc Klincevič, podpredseda branného výboru v ruskej Dume. Putinov nečakaný taktický úder má podľa väčšiny reakcii na Západe pre Moskvu strategický význam. „Američania majú však problém. Deň po Putinovom rozkaze týkajúcom sa stiahnutia so Sýrie, je očividné, že jeho hra dostala formu masívneho víťazstva Moskvy,“ musel priznať aj Josh Cohen, komentátor agentúry Reuters. Viaceré médiá v tejto súvislosti pripomínajú situáciu na začiatku operácie ruského letectva v Sýrii uskutočnenej na žiadosť Damasku. Vtedy mnohí západní politici vrátane prezidenta USA Baracka Obamu predpovedali, že Rusko "uviazne v sýrskom blate“. Dnes sa však ukazuje, že všetko je ináč. Moskva dokázala prelomiť chod sýrskeho konfliktu v prospech Damasku a napriek západným sankciám kvôli Ukrajine sa Moskva vracia ako veľmoc, rovnocenný hráč, do neuralgickej oblasti Blízkeho východu. Po tom, čo ju v 90. rokoch prepustil Američanom vtedajší šéf ruskej diplomacie Andrej Kozyrev, ktorý naivne, či skôr zámerne, "uveril“ v tzv. reset rusko-amerických vzťahov.
„Putinom načasovaný krok na začiatok nového kola ženevských mierových rokovaní o Sýrii opätovne dokazuje, že ruský prezident vyniká v umení veľkolepých diplomatických gest,“ reagoval Jonathan Marcus, komentátor BBC. Mark Galeotti, analytik z newyorskej univerzity, zároveň pripomína, že Putinova politika dokázala stabilizovať vládu v Damasku a uskutočniť prelom vo vývoji situácie na bojisku päťročnej občianskej vojny. „Dnes sme svedkami prímeria a politického dialógu,“ dodáva Galeotti citovaný denníkom The Guardian.
Ruská misia v Sýrii
2015
- 30. septembra – Rusko začalo s leteckými údermi na základe žiadosti o pomoc sýrskeho prezidenta Bašára Asada.
- 7. októbra – Moskva oznámila zapojenie flotily v Kaspickom mori.
- 24. novembra – Turecká armáda zostrelila na hranici so Sýriou ruské lietadlo Su-24. Jedného pilota zastrelili islamskí teroristi.
- 8. decembra – Ruské ponorky v Stredozemnom mori odpálili po prvý raz na teroristické ciele rakety.
2016
- 24. januára – Sýrska armáda obsadila s pomocou ruského letectva mesto Rabíja, poslednú baštu radikálov v provincii Latákíja.
- 1. februára – Vládne jednotky začali s podporou ruského letectva útok na mesto Halab.
- 26. februára – V Sýrii začalo o 23:00 SEČ platiť prímerie sprostredkované Ruskom a USA. Nevzťahuje sa však na teroristov z Islamského štátu a frontu An-Nusra.
- 14. marca – Putin, ako vrchný veliteľ armády, vydal rozkaz, podľa ktorého 15. marca sa začali sťahovať zo Sýrie hlavné ruské sily, pretože podľa ruského prezidenta splnili základné úlohy.