Už vlani v januári parlament v Kyjeve v oficiálnom dokumente označil Rusko za agresora. Neúspešne dokonca vyzval OSN, aby uvažovala o začatí procedúry „vylúčenia Ruska zo svetovej organizácie“.
Rovnako adresoval žiadosť parlamentom krajín sveta, aby „Ukrajine, čeliacej ozbrojenému konfliktu v Donbase“, poskytli vojensko-technickú pomoc.
„Možné využitie územia Ukrajiny na bojové operácie v prípade vypuknutia vojenského konfliktu medzi členskými štátmi NATO a Ruskou federáciou,“ je podľa obsahu Porošenkom schváleného dokumentu jedna z možných výziev pre Ukrajinu.
Ak k tomu prirátame, v rozpore s realitou, opakované tvrdenie Kyjeva, že Krym bude opäť ukrajinským, dostaneme výsledok, podľa ktorého ukrajinskí „mocní“ politici neprestávajú snívať. Najnovšie ich zo spánku neprebrala ani iniciatíva časti poslancov, ktorí v utorok oficiálne zaregistrovali návrh o prerušení diplomatických vzťahov s Ruskom.
A to napriek tomu, že napríklad tisíce Ukrajincov musia pracovať v Rusku, aby uživili svoje rodiny. Podľa dostupných štatistík len v minulom roku Ukrajinci pracujúci v Rusku poslali do vlasti asi štyri miliardy dolárov, pričom napríklad pôžička Medzinárodného menového fondu Kyjevu predstavovala za rovnaké obdobie 6,5 miliardy dolárov.
Najnovšie ignorovanie záujmov a problémov obyčajných Ukrajincov bolo silnou kávou aj pre kyjevské ministerstvo zahraničia, ktoré opatrne upozornilo, že výsledkom prípadného prerušenia diplomatických vzťahov s Ruskom „budú mnohé problémy“. A nebude ich mať Moskva.
„Pochybujem preto, že západní partneri Kyjeva schvália plán prerušenia diplomatických vzťahov s Ruskom v čase, keď sa čoraz viac ozývajú hlasy volajúce po začatí dialógu Kyjeva s Moskvou,“ cituje portál Ukrajina.ru politológa Vladimira Kornilova.
Už minulý rok sa pokúsili poslanci z frakcie nacionalistickej Radikálnej strany „prestrihnúť“ diplomatickú pupočnú šnúru s Ruskom. Vtedy šéf ukrajinskej diplomacie Pavel Klimkin, ktorého nemožno podozrievať z náklonnosti k Rusku, reálne zhodnotil situáciu, keď upozornil, že podobný krok môže „zničiť formát rokovaní a ohroziť realizáciu dohôd z Minska“.
Časť súčasnej ukrajinskej politickej elity, ktorá má čoraz menšiu podporu Ukrajincov, však naďalej opätovne stavia na protiruskú kartu. Ide o zúfalú snahu presadiť nepresaditeľné. Napríklad stále je hmlisté ukrajinské smerovanie do Európy na pozadí stále odkladaného bezvízového režimu s EÚ či jasného signálu z Bruselu, podľa ktorého Ukrajina v najbližších 20 až 25 rokoch nemôže rátať so vstupom do únie ani do NATO.
Pôvodnú agentúrnu správu sme nahradili autorským textom denníka Pravda.