Kyjevskí politickí lídri neprestávajú snívať

Ukrajinský prezident Petro Porošenko podpísal v stredu dekrét, ktorým nadobúda platnosť rozhodnutie ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany zo 4. marca. Podľa dokumentu zostávajú v strednodobej perspektíve najaktuálnejšími hrozby agresívnych krokov zo strany Ruska.

, 17.03.2016 11:30
Alexander Lukašenko, Petro Porošenko, Vladimir... Foto: ,
Ukrajinský prezident Petro Porošenko (vľavo) sa pozerá dozadu na bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka a ruského prezidenta Vladimira Putina (vpravo).
debata (86)

Už vlani v januári parlament v Kyjeve v oficiálnom dokumente označil Rusko za agresora. Neúspešne dokonca vyzval OSN, aby uvažovala o začatí procedúry „vylúčenia Ruska zo svetovej organizácie“.

Rovnako adresoval žiadosť parlamentom krajín sveta, aby „Ukrajine, čeliacej ozbrojenému konfliktu v Donbase“, poskytli vojensko-technickú pomoc.

„Možné využitie územia Ukrajiny na bojové operácie v prípade vypuknutia vojenského konfliktu medzi členskými štátmi NATO a Ruskou federáciou,“ je podľa obsahu Porošenkom schváleného dokumentu jedna z možných výziev pre Ukrajinu.

Ak k tomu prirátame, v rozpore s realitou, opakované tvrdenie Kyjeva, že Krym bude opäť ukrajinským, dostaneme výsledok, podľa ktorého ukrajinskí „mocní“ politici neprestávajú snívať. Najnovšie ich zo spánku neprebrala ani iniciatíva časti poslancov, ktorí v utorok oficiálne zaregistrovali návrh o prerušení diplomatických vzťahov s Ruskom.

A to napriek tomu, že napríklad tisíce Ukrajincov musia pracovať v Rusku, aby uživili svoje rodiny. Podľa dostupných štatistík len v minulom roku Ukrajinci pracujúci v Rusku poslali do vlasti asi štyri miliardy dolárov, pričom napríklad pôžička Medzinárodného menového fondu Kyjevu predstavovala za rovnaké obdobie 6,5 miliardy dolárov.

Najnovšie ignorovanie záujmov a problémov obyčajných Ukrajincov bolo silnou kávou aj pre kyjevské ministerstvo zahraničia, ktoré opatrne upozornilo, že výsledkom prípadného prerušenia diplomatických vzťahov s Ruskom „budú mnohé problémy“. A nebude ich mať Moskva.

„Pochybujem preto, že západní partneri Kyjeva schvália plán prerušenia diplomatických vzťahov s Ruskom v čase, keď sa čoraz viac ozývajú hlasy volajúce po začatí dialógu Kyjeva s Moskvou,“ cituje portál Ukrajina.ru politológa Vladimira Kornilova.

Už minulý rok sa pokúsili poslanci z frakcie nacionalistickej Radikálnej strany „prestrihnúť“ diplomatickú pupočnú šnúru s Ruskom. Vtedy šéf ukrajinskej diplomacie Pavel Klimkin, ktorého nemožno podozrievať z náklonnosti k Rusku, reálne zhodnotil situáciu, keď upozornil, že podobný krok môže „zničiť formát rokovaní a ohroziť realizáciu dohôd z Minska“.

Časť súčasnej ukrajinskej politickej elity, ktorá má čoraz menšiu podporu Ukrajincov, však naďalej opätovne stavia na protiruskú kartu. Ide o zúfalú snahu presadiť nepresaditeľné. Napríklad stále je hmlisté ukrajinské smerovanie do Európy na pozadí stále odkladaného bezvízového režimu s EÚ či jasného signálu z Bruselu, podľa ktorého Ukrajina v najbližších 20 až 25 rokoch nemôže rátať so vstupom do únie ani do NATO.

Pôvodnú agentúrnu správu sme nahradili autorským textom denníka Pravda.

© Autorské práva vyhradené

86 debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #dekrét #Ukrajina #Petro Porošenko #agresor
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy