Premiéri a prezidenti krajín Európskej únie budú v piatok v Bruseli rokovať s tureckým premiérom Ahmetom Davutogluom o dohode, ktorá by umožnila vracať do Turecka utečencov z Grécka. V noci na piatok sa na spoločnej pozícii zhodli predstavitelia únijných krajín a teraz sa čaká na turecké stanovisko.
Dopoludnia sa s Davutogluem zídu šéf summitov EÚ Donald Tusk a predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker, ktorí tureckému premiérovi prednesú únijny návrh dohody. Ak Davutoglu bude súhlasiť, mala by sa vec uzavrieť pri jeho následnom rokovaní s únijnými predstaviteľmi. Ak nedôjde k dohode, nie je vylúčené ďalšie kolo rokovaní najvyšších predstaviteľov dvadsaťosmičky.
Turci pred desiatimi dňami prekvapili EÚ návrhom, že prevezmú späť všetkých migrantov z gréckych ostrovov. Za každého Sýrčana medzi nimi by mala EÚ naopak prevziať jedného sýrskeho utečenca z Turecka s právom na azyl. S týmto plánom turecká strana spojila niektoré ďalšie požiadavky: Ankara chce okrem iného rýchlejšie zavedenie bezvízového styku pre Turkov, otvorenie nových kapitol vlečúcich sa rozhovorov o tureckom vstupe do EÚ a poskytnutie ďalších finančných prostriedkov z EÚ na pomoc utečencom, ktorí sa zdržujú v Turecku. Závery summitu sa okrem iného majú zmieniť o potrebe trvalého uzavretia takzvanej balkánskej trasy utečencov do strednej Európy a o nutnosti pomoci Grécku, kde sa teraz hromadia utečenci.
Summit EÚ môžete sledovať online agentúry ČTK.
Merkelová: Atmosféra bola konštruktívna
„Celkovo bola diskusná atmosféra veľmi konštruktívna. Všetci boli jednotní v tom, že by sme mali smerovať svoje úsilie na to, aby sme dosiahli dohodu s Tureckom,“ povedala Merkelová na tlačovej konferencii. Únijní lídri podľa nej poverili Tuska, aby bol v rokovaniach s Davutogluom neústupný, ale aby rozhovory zároveň viedol s orientáciou na dosiahnutie výsledku.
Šéfovia štátov a vlád únijnej dvadsaťosmičky približne od štvrtkových 23:00 SEČ diskutovali o upravenej podobe návrhu dohody s Tureckom. Zmeny oproti predchádzajúcej verzii neboli ale podľa diplomatov zásadné.
Závery summitu okrem iného majú spomenúť aj potrebu trvalého uzavretia takzvanej balkánskej trasy utečencov do strednej Európy a o nutnosti pomoci Grécku, kde sa teraz hromadia utečenci.
Migranti za utečencov
Turci pred desiatimi dňami prekvapili EÚ návrhom, že prevezmú späť všetkých migrantov z gréckych ostrovov. Za každého Sýrčana medzi nimi by mala EÚ prevziať jedného sýrskeho utečenca z Turecka s právom na azyl.
Únia k tomu plánuje využiť 18 000 miest z vlani schváleného programu presídľovania sýrskych utečencov do EÚ. Tiež by malo byť možné použiť 54 000 miest z plánu prerozdeliť utečencov medzi členské krajiny.
Pokiaľ systém po dosiahnutí týchto 72 000 miest nebude fungovať, bude podľa diplomatov čas na jeho prehodnotenie. Obavy panujú aj z gréckej schopnosti veľmi rýchlo začať zvládať výraznú administratívnu a justičnú záťaž, ktorú bude znamenať masívne vracanie ľudí do Turecka.
Ak všetko fungovať bude a utečenci do Grécka prichádzať prestanú, mal by pre presídlenie začať byť využívaný tiež následný ďalší presídľovací program, ku ktorému by sa krajina EÚ hlásili dobrovoľne.
Merkelová uviedla, že termín pre začiatok vracania utečencov zatiaľ nebol stanovený. „Aj keď nie je dohoda na tom, kedy presne by sa malo začať, rozumieme si v tom, že by to malo byť naozaj rýchlo,“ povedala. „Samozrejme vieme, že keby to trvalo príliš dlho, vyvolalo by to silný príťažlivý efekt (pre príchod ďalších migrantov do Grécka),“ doplnila.
S plánom turecká strana spojila niektoré ďalšie požiadavky. Cyperské odmietanie zmienok o možnosti otvoriť nové kapitoly vlečúcich sa prístupových rozhovorov EÚ s Ankarou môže dohodu ohroziť. Turci žiadajú tiež rýchlejší bezvízový styk s úniou a viac peňazí na podporu sýrskych utečencov priamo v Turecku.
Úskalia dohody
"V Európe nevládne jednota v tom, ako veľa môže únia dať Turecku,“ reagoval pre Pravdu Dimitrios Triantaphyllou, riaditeľ Centra pre medzinárodné a európske štúdie na Univerzite Kadira Hasa v Istanbule. "Problémom je aj to, že viac hovoríme o tom, ako riešiť prístupový proces Turecka do únie, nie o tom, ako si podeliť bremeno utečeneckej krízy a riešiť potreby utečencov.“
Možná dohoda medzi Tureckom a EÚ je totiž podľa mnohých pozorovateľov problematická aj z hľadiska medzinárodného práva. Lídrov únie v Bruseli vítal veľký bilbord, že utečenci nie sú tovar. Inštalovala ho ľudskoprávna organizácia Amnesty International.
Aj OSN upozorňuje na úskalia dohody. Utečencov podľa nej nie je možné vracať bez toho, aby dostali šancu požiadať o azyl. Únia sa podľa diplomatov tejto kritike chce vyhnúť tým, že opatrenia v dohode označí za dočasné a založené na výnimočnosti situácie.