Čilskí poslanci po dvojdňovej búrlivej diskusii schválili zákon, ktorý navrhla ľavicová prezidentka Michelle Bacheletová. Nová legislatívna úprava má umelé prerušenie tehotenstva povoliť v prípadoch znásilnenia, keď je plod neživotaschopný alebo keď gravidita ohrozuje život matky.
„Je to historické rozhodnutie. Snemovňa poslancov zbúrala posledný ideologický múr diktatúry,“ citovala BBC predsedu dolnej komory Kongresu Marca Antonia Núñeza po štvrtkovom hlasovaní, v ktorom návrh prešiel pomerom hlasov 66 ku 44. Zákon, s ktorým podľa prieskumov verejnej mienky súhlasí až 70 percent Čiľanov, musí ešte odobriť horná komora Kongresu. V nej má prevažne ľavicová vláda prezidentky Bacheletovej pohodlnú väčšinu, a to aj vďaka podpore viacerých katolíckych konzervatívnych senátorov.
Duchovní dediči pravicového diktátora Pinocheta sa liberalizácii interrupčného zákona urputne bránili. „Hovoríte, že vojenská vláda zabíjala dospelých, ale vy zabíjate ľudí predtým, ako sa narodia,“ citoval poslanca Reného Manuela Garcíu spravodajský portál Vice News. „Aký je rozdiel medzi týmito dvomi zločinmi?“ opýtal sa García. Ľavicovým kolegom v Kongrese však slávnostný pocit nedokázal narušiť. „Je to historický deň. Vidíme politickú vôľu ponechať ženám právo na vlastné rozhodnutie,“ vyhlásil podľa BBC poslanec Karol Cariola z komunistickej strany, ktorá tvorí súčasť Bacheletovej koalície.
Totálny zákaz interrupcií zaviedli v Chile koncom osemdesiatych rokov minulého storočia. Ideológ Pinochetovho režimu Jaime Guzmán tento krok vtedy zdôvodnil slovami: „Ženy sú povinné mať deti za všetkých okolností. Je to súčasť kríža, ktorý Boh uložil každému človeku. Matka musí dieťa priviesť na svet vždy, aj keď je to dieťa abnormálne, nechcené, výsledok znásilnenia či dokonca aj keby pôrod nemala prežiť.“
Pred troma rokmi v Čile vyvolal búrlivé diskusie prípad jedenásťročného dievčatka, znásilneného druhom jej matky, ktoré pod propagandistickým tlakom vtedajšej konzervatívnej vlády a vplyvnej katolíckej cirkvi bolo nútené zločinne počatý plod donosiť.
Napriek hrozbe päťročného väzenia a rizika zdravotných komplikácií po neodbornom zákroku sa podľa odhadov v Čile ročne vykoná 160-tisíc ilegálnych interrupcií. Bohatšie Čiľanky obchádzajú drakonický zákon „interrupčnou turistikou“, keď si potrat dávajú spraviť na klinikách v zahraničí.
Príklad Čile môže rozprúdiť diskusiu aj inde v Južnej Amerike, kde obavy zo šíriaceho sa vírusu zika, poškodzujúceho mozog ľudského plodu, už aj tak vytvárajú tlak na liberalizáciu interrupčných zákonov. Popri Čile platí totálny zákaz interrupcií v ďalších šiestich latinskoamerických krajinách – Salvadore, Dominikánskej republike, Haiti, Hondurase, Nikarague a Suriname.