„Rusko určite nie je partner, o ktorom sme ešte pred pár rokmi dúfali, že bude. No nehovoríme, že je nepriateľ. Usilujeme sa o spoluprácu a dialóg,“ hovorí Jack Hillmeyer z americkej misie NATO.
Dáva najavo, že existujú aj menej pesimistické scenáre ako spomínaná analýza inštitútu Rand. Medzi priority Spojených štátov pre júlový summit NATO vo Varšave však radí posilnenie vojenskej prítomnosti na východe aliancie, avšak bez porušenia dohody s Ruskom z roku 1997.
NATO tak ešte neakceptovalo poľské volanie po zriadení stálych základní v regióne. Rozhodlo sa zato zdvojnásobiť svoje sily rýchlej reakcie a ich predsunutú zložku, posilniť východné krídlo aliancie vytvorením siete predsunutých veliteľstiev v Poľsku, pobaltských štátoch, Bulharsku, Rumunsku a čoskoro na Slovensku a v Maďarsku.
Ďalej sa Severoatlantická aliancia rozhodla zvýšiť počet „rotujúcich“ jednotiek v regiónoch aj cvičenia s účasťou síl veľmi rýchlej reakcie. Séria manévrov sa uskutoční práve pred summitom.
Východní členovia NATO nezostanú na holičkách
Už v júni 2014 americký prezident vo Varšave odkázal znepokojeným východným členom aliancie, že nezostanú na holičkách. „Poľsko nikdy nebude samo. A nielen Poľsko, ale aj Estónsko, Litva, Lotyšsko, Rumunsko. To nie sú len slová, to sú záväzky, z ktorých sa nedá vyviazať,“ pripomenul Barack Obama ustanovenia Severoatlantickej zmluvy.
Ako hovoria dôstojníci z aliančných štábov, článok päť tejto zmluvy o kolektívnej obrane napadnutého člena nie je záležitosť na diskusiu, no povinnosť.
Avšak od čias studenej vojny sa sily Američanov v Európe zmenšili z pol milióna mužov na 62-tisíc. Z pozemných síl ide o výsadkovú brigádu v Taliansku a obrnenú brigádu v Nemecku. Podobne sú na tom aj ďalší spojenci.
USA teraz plánujú zvýšiť vojenské výdavky v Európe v budúcom roku na štvornásobok, a to na 3,4 miliardy dolárov. To umožní, aby sa na východe NATO nachádzala ďalšia brigáda, prakticky ustavične pripravená „na cvičenie“, a ďalšia – obrnená brigáda – by tu mala k dispozícii uskladnené tanky, obrnené vozidlá a samohybné delá, ku ktorým by stačilo prepraviť vojakov.
Ďalšiu odpoveď na obavy má priniesť varšavský summit NATO. Chmáry na obzore však nepredstavuje len ruské harašenie zbraňami. Hostiteľské Poľsko donedávna vnímali ako úspešný príbeh štvrť storočia demokracie. Teraz komentátori upozorňujú na kaziace sa vzťahy medzi Washingtonom a jeho spojencom kvôli konfliktu novej konzervatívnej vlády vo Varšave s ústavným súdom.
„Washington v súčasnosti vníma Poľsko menej ako hodnotu a viac ako problém,“ napísal server Politico, podľa ktorého kaziace sa vzťahy USA s Varšavou môžu mať vážne dôsledky pre celý región – a najmä pre poľské snahy napraviť „nevyváženosť“ medzi západným a východným krídlom aliancie.
Publicistka Anne Applebaumová v denníku The Washington Post zas upozornila, aké neblahé dôsledky pre budúcnosť NATO by mohlo mať, keby za amerického prezidenta zvolili Donalda Trumpa. Podľa neho totiž európske konflikty nestoja za americké životy a s ruským prezidentom Vladimirom Putinom sa môžno dohodnúť „obchody“.
Podobne by aliancia mohla doplatiť aj na zvolenie vodkyne Národného frontu Marine Le Penovej do čela Francúzska, pretože jej volebnú kampaň financujú ruské banky. Problém by mohol vzniknúť aj zvolením antiamerického vodcu labouristov Jeremyho Corbyna za lídra Británie.