Nie je jasné, či tento predpokladaný útočník tiež spáchal samovraždu, alebo z metra utiekol ešte pred výbuchom. Prokuratúra sa k tejto správe nevyjadrila, počas dňa chystá tlačovú konferenciu o priebehu vyšetrovania.
Rovnakú správu ako RTBF zverejnil aj francúzsky denník Le Monde, ani jedno médium nezverejnilo fotografie z kamery, na ktoré sa odvolávajú.
Doteraz je známe to, že atentátnici boli v utorok najmenej štyria. Najskôr sa odpálil na bruselskom letisku Zaventem Khalidov brat Brahim zrejme spolu s Najimom Laachraouim. Na letisku bol ešte tretí útočník, ktorý je na úteku. Asi hodinu po údere na letisku sa v metre odpálil Khalid Bakraoui.
Prokuratúra potvrdila spojenie atentátnika z metra s parížskymi útokmi
Prokuratúra tiež potvrdila predošlú informáciu médií, že úrady na Brahima El Bakraouiho vydali pred atentátmi medzinárodný zatykač pre podozrenie z podielu na parížskych atentátoch z 13. novembra. V meste Charleroi si El Bakraoui údajne prenajal pod falošným menom Ibrahim Maaroufi ubytovanie. O tom, že Brahima El Bakraouiho od decembra minulého roka hľadal Interpol, už v stredu informoval denník The New York Times.
Prevádzka na letisku Zaventem, kde pri atentátoch zahynulo 11 ľudí, bude pre osobnú dopravu obnovená najskôr v pondelok. Už v stredu prevádzkovateľ oznámil, že začne odbavovať nákladné a niektoré súkromné lety. Na letisku vo štvrtok pristáli okrem iného špeciály privážajúce na mimoriadnu schôdzku ministrov vnútra krajín európskej osmadvacítky.
Pri atentátoch v metre zahynulo 20 ľudí, ďalších jedenásť potom na letisku. Celkom si explózia vyžiadali asi 300 zranených, stav niekoľko z nich je veľmi vážny.
Útok na letisko sa mal pôvodne odohrať na Veľkú noc
Belgicko si vo štvrtok o 14:30 SEČ znova pripomenulo minútou ticha pamiatku obetí atentátu. Okrem kráľa Philippa a kráľovnej Mathilde si uctili mŕtvych na nádvorí kráľovského paláca aj zástupcovia federálnej vlády, parlamentu i Európskej komisie. „Na (letisku) Zaventem a v stanici (metra) Maalbeek to bola sloboda, na ktorú zaútočili,“ povedal premiér Charles Michel.
Podľa spravodajského serveru CBS plánovali bruselskí atentátnici útoky pôvodne na Veľkonočný pondelok.
Myslia si to aj viacerí bezpečnostní analytici, podľa ktorých teroristi možno chceli zopakovať scenár atentátu z roku 1979. Vtedy, na Veľkonočný pondelok, trojica Palestínčanov podnikla na bruselskom letisku Zaventem granátový útok na cestujúcich izraelskej spoločnosti El Al, ktorí práve prileteli z Izraela; vyžiadal si 12 zranených.
Zmena plánov by podľa analytikov mohla súvisieť so zadržaním Salaha Abdeslama, ktorý je jediným preživším spomedzi osôb podozrievaných zo spáchania atentátov v Paríži z novembra minulého roku. Útoky v Bruseli tak mohli byť pomstou za jeho zadržanie po vyše štyroch mesiacoch na úteku.
Médiá v tejto súvislosti pripomínajú, že len náhodou sa podarilo prekaziť zámer teroristov uskutočniť na letisku ešte krvavejší útok – taxislužba im totiž omylom namiesto dodávky poslala osobné auto, ktorého šofér odmietol odviezť všetku batožinu.
Neskorší dvaja páchatelia útoku a zatiaľ neznámy muž, ktorý ich na letisko sprevádzal, nechali tretí kufor naplnený výbušninou TATP a pripravený na použitie ako kufríková bomba na východiskovej adrese. Tam ho neskôr zneškodnili pyrotechnici.
Razia v byte, kde útočníci zanechali kufor, sa uskutočnila na základe výpovede taxikára, ktorý si po správach o výbuchoch na letisku uvedomil možnú súvislosť medzi nimi a svojimi „zvláštnymi“ pasažiermi zo skorého rána.
Atentátnici sledovali šéfa jadrového výskumu
Bratia Khalid a Brahim El Bakraouiovci, ktorí sa v utorok odpálili na letisku a v metre v Bruseli, sledovali šéfa belgického strediska pre výskum jadrovej energetiky (SCK / CEN). Vo štvrtok o tom s odvolaním sa na svoje informácie informoval belgický denník La Derniére Heure.
Spomínaného riaditeľa, o ktorého sa zaujímali krátko po vlaňajších novembrových teroristických atentátoch v Paríži, natáčali skrytou kamerou.
Príslušné zábery, na ktorých je zachytený prierez činnosti riaditeľa, našli policajti pri jednej z razií. Záznam má podľa denníka desať hodín. Hoci predstaviteľ SCK / CEN, ktoré sídli v severobelgickom meste Mol, nie je v priamom spojení so žiadnou atómovú elektrárňou, je podľa belgickej federálnej agentúry pre bezpečnosť jadrových prevádzok AFCN prípadná existencia takéhoto videa vysoko citlivá.
Na základe hypotézy o možnej hrozbe teroristického útoku na jadrové elektrárne v Európe, Belgicko od 17. februára na vstupy do všetkých svojich jadrových elektrární rozmiestnilo vojakov.
Denník DH si kladie otázku, či práve posilnenie ochrany jadrových elektrární v Belgicku neviedlo teroristov k zmene svojich plánov a zameraniu sa na „ľahšie“ ciele, akým bola stanica metra či letisko.