Bývalý zástupca riaditeľa CIA Michael Morell tvrdí, že bruselské útoky svedčia o rastúcich útočných kapacitách teroristickej organizácie Islamský štát (IS). Súhlasíte s tým?
Nedá sa ešte jednoznačne tvrdiť, či boli lídri IS priamo zapojení do útokov v Bruseli. Naplánovanie útoku a to, ako ho uskutočnili, by však mohlo svedčiť o tom, že sa na tom podieľalo vedenie organizácie. Takže do istej miery súhlasím, že ide o ďalšiu eskaláciu terorizmu. Útoky vlani v novembri v Paríži a teraz v Bruseli sú ďalším krokom v teroristickej kampani.
Prečo prichádza k eskalácii?
IS sa v Európe objavil niekedy v októbri 2013. Postupne s ním bolo spájaných stále viac útokov či pokusov o ne. V niektorých prípadoch sa teroristi len inšpirovali IS. V iných išlo o priame spojenie v tom zmysle, že páchatelia získali tréning v konfliktných zónach.
Stále však nie je úplne jasné, nakoľko týchto ľudí riadia priamo zo Sýrie, z hlavného stanu IS.
Niektoré informácie z vyšetrovania parížskych útokov naznačujú, že sieť Abdelhamida Abaaouda (pravdepodobný organizátor masakry vo Francúzsku, poz. red.) bola prepojená s ďalšími radikálmi, ako bol Mehdi Nemmouche, ktorý v máji 2014 zastrelil štyroch ľudí v židovskom múzeu v Bruseli. Ako som povedal, vidíme, že útoky sa postupne stupňujú.
Čo chce IS dosiahnuť útokmi v Európe?
Organizácia tvrdí, že zasiahne všetkých, čo vstúpili do koalície, ktorá proti nim bojuje. Z tohto pohľadu nie je prekvapujúce, že IS útočí. Islamský štát vo svojej komunikácii uvádza, že zasiahne svojich nepriateľov rovnako, ako oni zasahujú jeho. Chce tým odradiť krajiny, aby sa zapojili do konfliktu, potrestať ich. To je hlavný dôvod útokov.
Ako by mala Európa reagovať?
Politicky je to problém, ktorý presahuje našu snahu o zničenie teroristických buniek v Európe. Snažíme sa však zabrániť útokom. Tajné služby musia mať dostatočné právomoci a musia mať informácie, aby dokázali narušiť siete teroristov.
Musíme čeliť propagande, ísť po lídroch buniek, po verbovačoch. Snažme sa im narušiť cestovanie, aby sa nemohli dostať do konfliktných zón a späť. Teda musíme robiť všetko, čo aj teraz, ale určite s väčšou intenzitou. Hovorme však aj o istej miere rovnováhy.
V akom zmysle?
Ako sa vysporiadať s ľuďmi, ktorí takpovediac sedia na plote, a ešte nie je jasné, na ktorú stranu sa prehupnú. Teda s takými, ktorí majú do istej miery extrémistické názory, ale zatiaľ nesiahli pri ich presadzovaní k násiliu. Ide o to, aby sme narušili siete islamistov, ale bez toho, aby sme ich prívržencov radikalizovali. A priznám sa, že nemám na to dobrú odpoveď.
Keby sme to veľmi zjednodušili: Ak prestaneme útočiť na IS v Sýrii a Iraku, prestane on útočiť na Európu?
Skutočne neviem. Džihádisti stále útočia na dánske ciele pre karikatúry proroka Mohameda, hoci boli publikované pred mnohými rokmi. Alžírski teroristi doteraz "trestajú“ Francúzsko za to, že sa Paríž zapojil do boja s nimi v 90. rokoch. To, ako vnímajú realitu naši nepriatelia, je dané aj historicky. Predpokladám, že ak by sme zastavili útoky proti IS, hrozba útokov nezmizne.
Je sieť Islamského štátu v Európe niečím výnimočná? Odlišuje sa od buniek Al-Kajdá či iných džihádistických organizácií?
V prípade IS sa dá hovoriť o ďalšom vývojovom štádiu. Rozdiely medzi ním a Al-Kajdá nie sú až také výrazné v Európe. Mnoho ľudí, ktorí za posledné tri roky prešli procesom radikalizácie a odišli do zón konfliktu, malo spojenie s Al-Kajdá.
Zaujímavým príkladom je útok na Charlie Hebdo a kóšer supermarket v januári 2015 v Paríži. V satirickom magazíne vraždili Kouachiovci, ktorí mali spojenie s Al-Kajdá v Jemene. A v supermarkete Amedy Coulibaly, ktorý prisahal vernosť Abú Bakrovi al-Bagdádímu, šéfovi IS. Kouachiovci a Coulibaly sa pritom poznali.
Al-Kajdá a IS proti sebe bojujú, snažia sa proti sebe presadiť ako predstavitelia džihádizmu. Ich ciele však nie sú príliš odlišné, keď sa pozrieme na snahu zasiahnuť vonkajších nepriateľov. Preto v Európe nie je medzi IS a Al-Kajdá až taký veľký rozdiel.