„Len na území Sýrie je takých Palmýr asi 20 a na území stále kontrolovanom islamskými teroristami je ich ešte ďalších asi 200,“ upozornil v rozhovore pre ABC Jesús Gil Fuensanta, španielsky archeológ a odborník na historické sýrske pamiatky. Narážal pritom na Jemen, Sinajský polostrov, Líbyu a celý severoafrický Maghreb.
Do popredia sa opätovne dostáva aj osud pamiatok, ktoré sa podarilo novodobým barbarom z IŠ odviezť a predať. Kryli a kryjú tak finančne sen o nadvláde nad svetom. Vraždy, rabovanie, vydieranie či mučenie boli a sú len časťou širokej škály spôsobov, ako sa dostať k potrebným peniazom a následne k zbraniam. A tak fanatici z IŠ konali v Palmýre a konajú aj inde. Napríklad v Iraku.
„Predaj artefaktov je po predaji ropy druhým najväčším zdrojom príjmov teroristických skupín,“ informoval aj Foreign Policy s tým, že najaktívnejšími odberateľmi vzácnych pamiatok pochádzajúcich z ohnísk napätia na Blízkom a Strednom východe, teda vrátane Palmýry, sú Američania. Týmto "záujemcom“ o umenie neprekáža brutalita predávajúcich.
Demonštrovali ju napríklad na sťatí Chálida Asáda, ktorého telo následne zavesili v centre Palmýry na jeden z antických stĺpov. Viac ako osemdesiatročný svetom uznávaný archeológ zasvätil Palmýre viac ako 50 rokov života a bol aj pri prevoze vzácnych artefaktov do bezpečia tesne pred vpádom islamských radikálov do mesta. A to sa mu stalo osudným. Novodobí barbari ho niekoľko týždňov mučili v snahe dostať zo starca informácie o úkrytoch s pokladmi. Chálid mlčal do poslednej chvíle života.
„Aj po oslobodení Palmýry smerujú ukradnuté historické skvosty do zahraničia. Najčastejšie do Turecka, pretože pašeráci majú dobré kontakty s tamojším organizovaným zločinom,“ upozornil Amr Al Azm, archeológ z Shawnee State University v Ohiu. Roky sa zaoberá odhaľovaním krádeží artefaktov pomocou družicových fotografií. Od pašerákov smerujú ukradnuté vecí k predajcom a ďalej k dílerom. Do akcie vstupujú podplatení archeológovia, ktorých úlohou je „legitimizovať“ pôvod starožitností. Keď sa díler a kupujúci dohodnú na cene, zostáva ešte úloha vyviezť predmet z Turecka. Väčšinou sa tak stane cez kanály čierneho trhu a za doplatok je možné „urýchliť“ operáciu.
Európska únia sa síce usiluje v rámci rezolúcie BR OSN číslo 2 199 preventívne zabrániť ilegálnemu obchodovaniu s objektmi kultúrneho dedičstva, ale zatiaľ ťahá za kratší koniec. Nič na tom nezmení ani najnovší ruský návrh, týkajúci sa Palmýry, na pôde BR OSN. Dokument, ktorý o. i. víta oslobodenie antického mesta a navrhuje širokú spoluprácu v rámci obnovenia zničených pamiatok, podľa Moskvy zablokovali západné veľmoci.
„Dokazuje to, že Západ nezaujíma proces oslobodenia Sýrie od teroristov ani mierové urovnanie, ani kultúrne hodnoty. Za spomínaným postojom sa skrývajú výlučne geopolitické záujmy,“ cituje RIA Novosti z oficiálnej reakcie Marie Zacharovovej, hovorkyne ruského ministerstva zahraničia. A tak aj ilegálny obchod, nielen so sýrskymi artefaktmi, má zelenú. Dovtedy, kým bude chýbať spolupráca odporcov čierneho trhu s artefaktmi. Bude to trvať dovtedy, kým bude o ne existovať záujem a ochota pašerákov zohnať ich za každú cenu. Tu kdesi je aj dôvod pesimizmu mnohých odborníkov, podľa ktorých je iluzórne tvrdiť, že sa podarí obnoviť historické pamiatky vrátane Palmýry.
„Keď počujem, že sa ide rekonštruovať Belov chrám, zdá sa mi to veľmi iluzórne. Nemôžete predsa zrekonštruovať niečo, čo sa zmenilo na haldy prachu. Stavať čo? Nový chrám? V Sýrii budú iné priority, nie znovupostavenie toho, čo je v ruinách,“ vyhlásila pre televíziu BFMTV Annie Sartrová-Fauriatová, členka expertnej skupiny UNESCO pre pamätihodnosti Sýrie, špecializujúca sa na umenie Blízkeho východu. Reagovala tak na optimizmus Mámúna Abdal-Karíma, šéfa úradu zodpovedného za historické pamiatky v Sýrii. Podľa neho „až 80 percent lokality je v dobrom stave“.
Ani španielsky archeológ Jesús Gil Fuensanta nie je optimistom. „Podľa existujúcich leteckých fotografií už nikdy nebude Palmýra taká, ako bola do vtrhnutia islamských radikálov,“ tvrdí odborník s tým, že poškodený dom možno opraviť, ale ak je úplne zničený, možno postaviť iba nový. „Vďaka Interpolu možno zachrániť veci, ktoré sa dostali do rúk ilegálnym predajcom historických artefaktov,“ pripomenul španielsky archeológ pre ABC.
Pritom nie je tajomstvom, že majiteľ nového prírastku do kolekcie musí rátať s tým, že ho minimálne 15 rokov nedokáže predať. Môže sa ním tak nanajvýš chváliť pred známymi. Až po spomínanom období sa artefakty pomaly začnú „tlačiť“ na trh s cennosťami. A to je už šanca pre Interpol. V hre sú však ešte napríklad palmýrske vykopávky. Doteraz archeológovia preskúmali iba 15 až 20 percent predpokladaného historického pokladu. Všetky hroby, ktoré ešte odborníci nepreskúmali a sú dnes už vyplienené, sú však v mnohých prípadoch pre ľudstvo navždy stratené.