Lenže Molenbeek nie je jediný. Tvrdí to francúzsky štátny tajomník pre komunity Patrick Kanner. Také miesta sú však aj v samotnom Francúzsku. Kanner svojím vyhlásením spustil v krajine galského kohúta vlnu polemiky. Kým na jednej strane mu dáva pravica, aj tá extrémna z Národného frontu, za pravdu, kritici varujú, že „stigmatizácia“ niektorých štvrtí nie je riešením.
„Dnes sa vie, že vo Francúzsku je sto štvrtí, ktoré vykazujú potenciálne podobnosti tomu, čo sa stalo v Molenbeeku,“ vyhlásil Kanner. „Molenbeek… to je vysoká koncentrácia chudoby a nezamestnanosti, ultrakomunitárny a mafiánsky systém s čiernou ekonomikou, systém, kde sa takmer vytratili verejné služby a volení predstavitelia to vzdali,“ komentoval situáciu vo vykričanej belgickej štvrti francúzsky štátny tajomník.
Politici, sociológovia i médiá si následne lámali hlavu nad tým, kde pri francúzskych mestách vzal číslo sto. A ktoré štvrte to sú? Saint-Denis na predmestí Paríža, kde zabili predpokladaného hlavného strojcu parížskych útokov Abaadouda? Alebo iné chudobné obvody, kde žili niektorí zo samovražedných útočníkov? Sú to oblasti, kde je vysoká nezamestnanosť a chudoba? Alebo štvrte, kde polícia zaznamenáva vysokú mieru kriminality a hrozí, že sa bezpečnostným zložkám vymkne spod kontroly?
Samotný Kanner to nevyjasnil, a tak kanál BFM TV zostavil mapu Francúzska s vyznačenými miestami, odkiaľ pochádzali mladí Francúzi, ktorí sa dali naverbovať Islamským štátom a boli zabití v Sýrii. Mnohí boli z predmestí Paríža, ďalší z okolia miest väčšinou na juhu i severe Francúzska. Mapa však vyvolala len vlnu nevôle vo vyznačených mestách. „Veľká väčšina tých, čo žijú v Molenbeeku alebo na našich predmestiach, sú občania ako všetci iní, ktorí dodržiavajú zákony a rešpektujú európske hodnoty,“ reagoval jeden z dotknutých starostov.
Odborníci tiež upozorňujú, že džihádisti, ktorí odišli z Francúzska do Sýrie, boli zo strednej vrstvy a z veľmi rôznych dedín či miest. Podľa experta na boj proti terorizmu Marca Trévedica extrémisti môžu prísť od hocikadiaľ, „dobré adresy“ nevynímajúc.
To, že aj Francúzsko má problém, však pripustil už vlani v januári po útoku na Charlie Hebdo aj premiér Manuel Valls, keď hovoril o „sociálnom a etnickom apartheide“ v niektorých mestách. Teraz sa Kannera čiastočne zastal. Hoci prirovnávanie francúzskych štvrtí k Molenbeeku nebolo podľa neho vhodné, radikalizácia predsa len existuje.
Podľa odborníkov však nie je dobré, ak sa problém zjednodušuje a automaticky sa spája chudoba či nezamestnanosť s extrémizmom. Francúzska sociologička Kies Ouisa, ktorá pracuje s väzňami, čo sa vrátili zo Sýrie, upozorňuje, že neexistuje typický profil radikála. „Všetci džihádisti sú radikálni, ale nie každý radikál je džihádista. Sú takí, ktorých motivuje násilie, chuť urobiť Západu zle. A sú ďalší, ktorých vedie náboženské a politické presvedčenie,“ citoval ju portál 24heures.ch.
Pre denník Libération nedávno naznačila, že tí, čo sa vracajú zo Sýrie, sú veľmi mladí, majú menej ako 25 rokov. Stretáva sa pritom s takými typmi, aké predtým nevidela, priťahuje ich predovšetkým násilie. „Ale áno, vo Francúzsku sú štvrte, ktoré sa radikalizujú,“ citoval ju portál 24heures.ch.
Hollande vzdal reformu ústavy
Francúzsky prezident François Hollande v stredu oznámil, že prestane presadzovať kontroverznú zmenu ústavy, ktorá by umožnila odobrať francúzske štátne občianstvo usvedčeným teroristom s dvojakým občianstvom. Rozhodol sa tak pre odpor opozičných poslancov a senátorov. Proti tejto zmene však bola aj časť vládnych socialistov. Ústavnú zmenu ohlásil Hollande v reakcii na vlaňajšie novembrové atentáty v Paríži. Navrhovaná reforma rátala aj s ľahším vyhlasovaním výnimočného stavu. Ten vo Francúzsku platí od novembra, skončiť by sa mal 26. mája. (čtk)