Šešelj je nevinný vo všetkých bodoch obžaloby

Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) vo štvrtok uznal srbského ultranacionalistu Vojislava Šešelja nevinným vo všetkých deviatich bodoch obžaloby.

31.03.2016 12:01 , aktualizované: 12:32
Vojislav Šešelj Foto: ,
Vojislav Šešelj.
debata (18)

Sudcovia dospeli k záveru, že nebola dostatočne preukázaná osobná zodpovednosť obžalovaného za zločiny spáchané v Bosne, Chorvátsku a v srbskej oblasti Vojvodine počas vojen v rokoch 1991–1995.

Žalobcovia žiadali trest 28 rokov väzenia, tribunál ale nariadil Šešeljovo oslobodenie. Tri body obžaloby sa týkali zločinov proti ľudskosti a šesť ďalších porušení vojnového práva alebo vojnových zvykov. Tieto trestné činy boli podľa žalobcov spojené najmä s etnickými čistkami, ktoré podľa nich Šešelj podnecoval a podporoval. Išlo okrem iného o vraždy, mučenie, sexuálne násilie a ničenie majetku.

Šešelj nebol na vynášaní verdiktu prítomný. Do Haagu sa odmietol vrátiť potom, čo ho sudcovia v novembri 2014 dočasne pustili do Belehradu, aby podstúpil liečbu rakoviny. „Spím pokojne ako dieťa, nemám so svedomím žiadny problém,“ napísal radikál na Twitteri pred vynesením rozsudku.

Už skôr povedal, že rozhodnutie haagskeho tribunálu ho nezaujíma. Podľa neoficiálnych informácií, ktoré vraj mal k dispozícii, očakával uloženie trestu 25 rokov väzenia. Bol odhodlaný odvolať sa proti každému odsudzujúcemu verdiktu.

Vizitka srbského ultranacionalistu Vojislava Šešelja (61)

Vojislav Šešelj, rodák zo Sarajeva, patril od začiatku ozbrojených zrážok v niekdajšej Juhoslávii k najhorlivejším zástancom myšlienky Veľkého Srbska, ktoré malo podľa jeho predstáv zaberať prakticky celú Juhosláviu až na Slovinsko a časť Chorvátska. Ním podporované dobrovoľnícke jednotky sa zapojili do ozbrojených zrážok ako v Chorvátsku a Bosne, tak neskôr aj v Kosove. Šešelj sa uplatnil aj v belehradskej politike, kde dodnes patrí k najväčším jastrabom.

Bol považovaný za „muža na špinavú prácu“ Slobodana Miloševiča, s niekdajším juhoslovanským a srbským prezidentom Miloševičom mal však trochu rozporuplné vzťahy. Tie sa pohybovali od takmer bezvýhradnej podpory až po otvorenú roztržku v polovici 90. rokov, keď Šešelj nesúhlasil s mierovým plánom pre Bosnu; po obvinení z vojnových zločinov ho vtedajšia Belehradská vláda dokonca poslala na pár mesiacov do väzenia.

Koncom 90. rokov bol ale dlhoročný predseda Srbskej radikálnej strany (SRS) opäť Miloševičovým spojencom, medzi rokmi 1998 a 2000 bol podpredsedom srbskej vlády. Po zvrhnutí Miloševičovho režimu v októbri 2000 sa Šešelj stal neoficiálnym vodcom srbského nacionalistického hnutia. Svoju extrémne nacionalistickú stranu vedie nepretržite od roku 1991; v jej čele formálne stál aj v rokoch 2003 až 2014, keď bol vo väzení ICTY.

Haagskemu tribunálu sa Šešelj vydal dobrovoľne vo februári 2003, len krátko po tom, čo ho žalobcovia tribunálu obvinili zo zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov. Šešelj sa mal zodpovedať z toho, že sa podieľal na etnických čistkách v Bosne, Chorvátsku a v severosrbskej provincii Vojvodine. Medzi bodmi obžaloby boli okrem iného vražda, mučenie, sexuálne násilie a ničenie majetku. Vinu ale odmietol, rovnako ako legitímnosť súdu.

„Nikdy som nikoho nezvolával do vojny, kým to nebola otázka obrany Srbov,“ vyhlásil v roku 2008 Šešelj a dodal, že boj, ktorý Srbi viedli, nebol namierený proti Chorvátom alebo Moslimom, ale proti ich "poručníkom – Nemecku, Vatikánu, Amerike a NATO ". V novembri 2014 sa mohol kvôli liečbe rakoviny vrátiť do Srbska, vlani sa ale odmietol podriadiť nariadeniu sudcov, aby opäť prišiel do Haagu.

Šešelj sa narodil 11. októbra 1954 v Sarajeve, kde vyštudoval práva; ešte za štúdií sa stal komunistom. V roku 1979, teda v dvadsiatich piatich rokoch, obhájil doktorát za prácu Politická podstata militarizmu a fašizmu. V tom čase už bol členom Zväzu komunistov Juhoslávie a otvárala sa pred ním sľubná akademická kariéra, na Sarajevskej univerzite prednášal o teórii vojny.

V polovici 80. rokov sa ale ocitol v opozícii proti komunistickému režimu, keď kritizoval federálny systém a v roku 1984 bol ako „srbský nacionalista“ odsúdený na štyri roky väzenia. Najvyšší súd mu však trest znížil, takmer dva roky strávil v jednej z najhorších juhoslovanských väzníc v Zenica. Spoluväzni ho vraj znásilňovali a údajne preto odvtedy nenávidí moslimov. Keď sa vrátil z väzenia, stal sa z neho antikomunista.

Na konci 80. rokov sa Šešelj dostal do kontaktu s „tvrdým jadrom“ srbských nacionalistov v exile, pre ktoré držal sériu prednášok. Na začiatku nasledujúcej dekády potom prešiel niekoľkými zoskupeniami, z ktorých sa vo februári 1991 v meste Kragujevac zrodila Srbská radikálna strana, politický útvar, z ktorého radov vzišiel aj súčasný srbský prezident Tomislav Nikolić a premiér Aleksandar Vučić (tí sa ale sa Šešeljom už pred rokmi rozišli ).

18 debata chyba
Viac na túto tému: #ICTY #Vojislav Šešelj