Ako informovala agentúra AP, došlo k nim napríklad v mestách Nantes a Rennes na západe krajiny, ale aj v Paríži, kde sa k pokojnému pochodu ulicami mesta pridala agresívna mládež, ktorá petardami, dymovnicami a kameňmi zaútočila na políciu. Policajti na rozohnanie davu použili slzotvorný plyn. Zadržali niekoľko osôb.
Protestné akcie zasiahli aj do života turistov. Prevádzkovateľ Eiffelovej veže totiž oznámil, že vzhľadom na nedostatok personálu túto pamätihodnosť pre verejnosť uzavrú.
Štrajk síce nezasiahol do prevádzky parížskeho letiska Charlesa de Gaulla, ale 20 percent letov zrušili.
Štrajk sa prejavil i na činnosti štátom spravovaných nemocníc a štátom vlastnených médií, informovala AP. Štátna železničná spoločnosť SNCF vopred upozornila cestujúcich na obmedzenie premávky na vnútroštátnych a regionálnych tratiach. Medzinárodné vlakové spojenie s Londýnom a Bruselom by štrajk nemal ovplyvniť.
Prímestské vlaky RER v oblasti Paríža premávajú s obmedzeniami, čo sa prejavilo náporom cestujúcich aj zvýšeným počtom áut na cestách v Parížskej oblasti, kde sa vytvárali dlhé kolóny.
K protestom sa pridali aj študentské organizácie a zamestnanecké zväzy, ktoré tiež odmietajú návrhy predložené socialistickou vládou, pretože ich považujú za vážny zásah do ťažko vybojovanej sociálnej ochrany zamestnancov a ich výhod.
Oficiálne 35-hodinový pracovný týždeň zaviedli v roku 2000, aby podporili tvorbu nových pracovných miest. Odvtedy je však súčasťou politických diskusií, ale aj spornou témou medzi radovými Francúzmi.
Pravica a zástupcovia firiem tvrdia, že skrátený pracovný týždeň je hlavnou príčinou hospodárskej krízy vo Francúzsku, ktoré bojuje s desaťpercentnou nezamestnanosťou.
Ľavica skrátený pracovný čas bráni, pretože podľa nej vedie k väčšej pohode zamestnancov a zvýšenej produktivite.
V skutočnosti zamestnanci vo Francúzsku pracujú dlhšie ako 35 hodín týždenne, pričom mnohí z nich dostanú namiesto mzdy ako náhradu dovolenku navyše.
Reforma, ktorú navrhla vláda premiéra Manuela Vallsa, chce zjednodušiť terajší stav a umožniť firmám, aby si priamo so zamestnancami dohadovali dĺžku pracovného času a nadčasy a nemuseli sa tak držať pravidiel stanovených odborármi či príslušným rezortom.
Podľa agentúry AP návrh prakticky umožňuje firmám, aby zaviedli až 48-hodinový pracovný týždeň a 12-dňový pracovný cyklus. Vo výnimočných prípadoch by zamestnanci mohli pracovať dokonca až 60 hodín týždenne.
Firmy by získali aj „voľné ruky“ v čase vážnych ekonomických problémov a mohli by vtedy skrátiť pracovný čas a znížiť zamestnancom plat. Návrhy upravujú aj obmedzenia pri prepúšťaní zamestnancov, čo firmy teraz vedie k tomu, aby nevytvárali stále pracovné miesta.
O vládnom návrhu by sa v parlamente malo rokovať v apríli.