„Týmto zbavením viny vo všetkých deviatich bodoch obžaloby zatýkací rozkaz stráca opodstatnenie. Vojislav Šešelj je teraz slobodný,“ vyhlásil predsedajúci sudca Jean-Claude Antonetti.
Prekvapujúci rozsudok padol iba týždeň po tom, čo haagsky tribunál odsúdil vojnového vodcu bosnianskych Srbov Radovana Karadžiča na dlhoročné väzenie. Pre Šešelja obžaloba žiadala za vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti 28 rokov straty slobody.
On sám rátal s 25-ročným väzením. Oslobodzujúci verdikt pripisuje tomu, že mal v osobe Francúza Antonettiho šťastie na „čestného“ sudcu. "Keby ma súdil ten čo Karadžiča, dostal by som viac ako Radovan.
Ak jemu dal 40 rokov, mne by naparil 70," povedal v Belehrade, kam ho po bezmála dvanástich rokoch strávených v haagskej väznici tribunál predvlani podmienečne pustil, aby sa liečil z onkologického ochorenia.
Napriek chorobe sa Šešelj vo vlasti znova zapojil do politiky a podľa prieskumov má všetky predpoklady, aby v aprílových voľbách doviedol svoju radikálnu stranu späť do parlamentu. Z dvanástich až štrnástich miliónov, ktoré by chcel od haagskeho tribunálu vysúdiť ako odškodné za roky strávené vo väzbe, plánuje väčšinu dať na financovanie svojej strany.
Slobodan Miloševič svojho času Šešelja označil za „zosobnenie násilia a primitivizmu“. To bolo v časoch končiacej sa bosnianskej vojny, keď sa šéf belehradského režimu pokúšal ukázať pred Západom ako mierotvorca, a jeho niekdajší spojenec ho za to obvinil z vlastizrady.
Opäť ich zblížila až ďalšia vojna – kosovská. Miloševič spravil zo Šešelja vicepremiéra a ten kosovských Albáncov posielal, aby sa vysťahovali do Albánska: „Zostať tu môžu len tí Albánci, ktorí uznávajú Srbsko za svoju vlasť.“
Šešelj násilie proti Nesrbom nielen podnecoval, ale aj riadil. Jeho polovojenské tlupy četníkov a bielych orlov terorizovali Chorvátov vo Vojvodine i v Srbsku, Moslimov v Bosne, Albáncov v Kosove.
Miloševič mu pritom rád vychádzal v ústrety. „My sme zohnali dobrovoľníkov a on nám dal kasárne, uniformy, zbrane, vojenskú techniku a autobusy. Jeho kľúčoví ľudia boli veliteľmi,“ spomínal Šešelj v jednom rozhovore.
Chorvátom Šešelj za vojny hrozil, že jeho dobrovoľníci im budú vyškrabávať oči hrdzavými lyžicami. „Ani jeden ustašovec nesmie toto mesto opustiť živý,“ povzbudzoval svojich chlapcov, keď ich prišiel za dobrú prácu poklepať po pleci do dobytého Vukovaru.
Tí vzápätí odviedli z nemocnice vyše dvesto ranených chorvátskych bojovníkov a na neďalekej farme ich zmasakrovali. Podľa predsedajúceho sudcu sa však nepodarilo dostatočne preukázať osobnú zodpovednosť obžalovaného za vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti, jeho podnecovanie k nim ani jeho hierarchický vzťah k dobrovoľníkom, ktorí sa na zločinoch podieľali.
„Nemožno vylúčiť, že jeho výroky súviseli s konfliktom a boli skôr určené na posilnenie morálky jednotiek jeho tábora, než by išlo o volanie po tom, aby nik nebol ušetrený,“ konštatoval Antonetti. „Cieľom bola obrana Srbov, zachovanie Juhoslávie a nie páchanie zločinov,“ dodal.
V Chorvátsku a Bosne haagsky verdikt vyvolal pobúrenie. „Tento oslobodzujúci rozsudok mi vyrazil dych,“ povedala Vesna Bosanacová, riaditeľka nemocnice vo Vukovare, obliehanom na jeseň 1991 Šešeljovými milíciami. „Jediná vec, čo ho čaká, je tak Boží súd,“ dodala. Obžaloba má teraz mesiac na rozhodnutie, či sa proti prvostupňovému rozsudku odvolá.