Neúčasť Ruska umožnila politikárčenie

V prípade prezidenta Porošenka išlo zo strany ukrajinského lídra o snahu zachovania imidžu "hráča vo veľkej politike“. A to v čase turbulentnej situácie na vnútropolitickej scéne v jeho vlasti. Obama síce Porošenkovi potvrdil ochotu poskytnúť ďalšiu pôžičku vo výške jednej miliardy dolárov, ale pod podmienkou, že v Kyjeve vznikne nová vláda. A to je podľa terajšej stále trvajúcej parlamentnej zákopovej vojny, zápase o kreslá v kabinete, zatiaľ v nedohľadne. Rovnako ako Kyjevom vytrvale požadované dodávky útočných zbraní. Navyše, podľa viacerých pozorovateľov, Washington spomínaným podmieňovaním pôžičky už ani neskrýva otvorené zasahovanie do vnútorných vecí Ukrajiny.

V prípade rovnako dvojstranného, ale tiež neoficiálneho rokovania „v behu“ s prezidentom Erdoganom, Obama napriek veľkým výhradám k autoritatívnemu riadeniu štátu tureckým lídrom sa napokon odhodlal demonštrovať dôležitosť Ankary. Ako stále dôležitého spojenca na južnom krídle NATO. Podľa novín The Wall Street Obama však zároveň odmietol pozvanie Erdogana zúčastniť sa spoločne na otvorení mešity v štáte Maryland, ktorej výstavbu financovala Ankara.

„Jadrová bezpečnosť nie je možná bez rokovania dvoch najväčších jadrových veľmocí,“ reagoval španielsky denník El Mundo vari na najväčší rozruch v súvislosti so summitom, ktorý spôsobila neúčasť Ruska. Zároveň sa tak vrátil k pôvodne hlavnej téme summitu – jadrovej bezpečnosti, na ktorú majú rozhodujúci vplyv práve USA a Rusko kontrolujúce 90 percent svetového jadrového potenciálu. V tejto súvislosti bez ruskej účasti vo Washingtone sa v prípade mnohých politikov iba viac-menej politikárčilo.

Aj William Perry, bývalý minister obrany USA, v rozhovore pre Financial Times zdôraznil, že „jediný spôsob, ako vyriešiť rastúce napätie okolo jadrových zbraní, je rokovanie s Putinom“. Moskva ako jeden z hlavných sprostredkovateľov pritom už úspešne spolupracovala napríklad v jadrových otázkach v prípade vyriešenia problému okolo iránskeho jadrového program. Napokon to priznali pred summitom aj v Bielom dome. Mimochodom Teherán tiež nepozvali do Washingtonu.

„Dôvodom našej neúčasti na rokovaní vo Washingtone je deficit spolupráce v súvislosti s predbežným skúmaním problémov a tém summitu,“ reagoval Dmitrij Peskov, hovorca Kremľa na kritiku Washingtonu, že Moskva si volila „samoizoláciu“. V izolácii sa podľa Marie Zacharčenkovej, hovorkyne ruského ministerstva zahraničia, ocitlo už 150 do Washingtonu nepozvaných krajín. Medzi nimi hlavne krajiny, ktoré vlastnia jadrové objekty rôzneho druhu a sú zainteresované napríklad na garantovaní ich bezpečnosti pred prípadnými teroristickými útokmi.

Na rokovaní summitu o jadrovej bezpečnosti sa napokon zúčastnilo okolo 50 krajín. Vrátane „starousadlíkov“ v tzv. jadrovom klube. Okrem prezidenta Obamu bol na rokovaní britský premiér David Cameron, francúzsky prezident François Hollande, ako aj čínsky líder Si Ťin-pching. O tom, že hlavná téma summitu – jadrová bezpečnosť – nebola napokon ani zďaleka hlavnou, svedčia aj slova čínskeho hosťa. „Čína nebude tolerovať žiadne správanie pod maskou slobodnej plavby, ktoré by narušovalo zvrchovanosť Číny,“ pripomenul Si Ťin-pching Obamovi citovaný agentúrou Nová Čína. Narážal tak na situáciu v Juhočínskom mori, kde má Peking územné nároky a USA sa angažujú v jeho neprospech.

Dvojdňové podujatie Nuclear Security Summit sa v tomto roku konalo už po štvrtý raz. Prvý summit sa uskutočnil vo Washingtone v roku 2010, druhý o dva roky neskôr v Soule a tretí v roku 2014 v Haagu. Pôvodným zámerom jeho vzniku bola obava amerického prezidenta Baracka Obamu z jadrových zbraní. Postupne však summit strácal počiatočný význam. Ak na prvých rokovaniach mohli privítať napríklad nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú aj vtedajšieho ruského prezidenta Dmitrija Medvedeva, tak na pozadí konfliktu na Ukrajine záujem o podujatie vyprchal predovšetkým zo strany Ruska.