Cez víkend počas najhorších stretov za posledných viac ako 20 rokov na oboch stranách zomrelo najmenej 30 vojakov a traja civilisti.
Arménsko podľa agentúry Interfax v pondelok uviedlo, že počas ranných potýčok vojaci zničili ďalšie tri azerbajdžanské tanky, čím celkový počet zničených obrnencov stúpol na 17, ako aj dva vrtuľníky. Karabašské úrady zase hlásili prudké ranné ostreľovanie frontovej línie azerbajdžanskými raketometmi, húfnicami.
Obe strany konfliktu tvrdia, že nepriateľovi spôsobili ťažké straty, zatiaľ čo samy utrpeli len minimálne škody, podotkol Interfax.
"Vojaci zahynuli v dôsledku provokácií azerbajdžanských ozbrojených síl pozdĺž celej kontaktnej línie Republiky Náhorný Karabach,“ citovala agentúra Armenpress arménskeho prezidenta Serža Sarkisiana.
Náhorný Karabach je pod kontrolou Arménska, ale Azerbajdžan si naň robí nároky. Konflikt medzi Jerevanom a Baku o tento hornatý región sa začal v 80. rokoch ešte počas existencie Sovietskeho zväzu, ale má aj hlbšie historické korene. Vo vojne, ktorú sa podarilo ukončiť prímerím v roku 1994, zahynuli desaťtisíce ľudí. Vojnu sprevádzali etnické násilnosti.
Po súčasných prudkých bojoch Azerbajdžan oznámil jednostranné prímerie. Aj včera však pokračovali prestrelky medzi oboma stranami. "Ozbrojené sily prijali rozhodnutie o ukončení protiútokov a odvetných akcií proti nepriateľovi na okupovanom území Azerbajdžanskej republiky,“ uviedlo ministerstvo obrany v Baku.
Medzinárodné spoločenstvo vyzvalo obe strany na zastavenie bojov. Takéto slová zazneli z Moskvy, Washingtonu aj Bruselu. Dôležitú úlohu v tom hrá Rusko, ktoré je hlavným spojencom Arménska. Zároveň si však chce udržať aj pomerne dobré vzťahy s Azerbajdžanom.
"Rusko nemá záujem, aby sa konflikt rozšíril. Stratilo by tým kontrolu nad dianím a muselo by sa pravdepodobne pridať na stranu Arménska,“ uviedol pre Pravdu expert na región Ján Cingeľ zo Slovenskej atlantickej komisie. Jerevan má s Moskvou veľmi tesné vojenské aj ekonomické vzťahy. Rusko má na území Arménska základne aj stíhačky.
Cingeľ však pripomína, že eskalácia napätia prichádza vo veľmi nevhodnom momente z globálneho hľadiska. "Medzinárodná situáciu je viac napätá, ako bývala. Aj pre konflikt medzi Ankarou a Moskvou v súvislosti s minuloročným zostrelením ruskej stíhačky nad Tureckom,“ vysvetľuje odborník.
Ankara po rozhorení bojom v Náhornom Karabachu vyhlásila, že bude podporovať Azerbajdžan. "Nebezpečným aspektom konfliktu je, že keď sa raz začnú vojenské operácie, ľahko sa to môže vymknúť spod kontroly,“ napísal v komentári Thomas de Waal z Carnegieho nadácie pre medzinárodný mier.
"Je to nevyspytateľné prostredie, ktoré je kombinované s drsnou politickou kultúrou machizmu, keď každá snaha o kompromis je vnímaná ako slabosť,“ varuje de Waal.
Zabudnutý konflikt sa pripomenul
Odborník na kaukazský región Ján Cingeľ zo Slovenskej atlantickej komisie predpokladá, že momentálne vypuknutie bojov v Náhornom Karabachu bolo do istej miery pripravené vopred.
Prečo sme svedkami nových bojov v Náhornom Karabachu?
Konflikt medzi Azerbajdžanom a Arménskom na kontaktnej línii v Náhornom Karabachu sa zvykne rozhorieť časoch, keď sa stretávajú predstavitelia oboch krajín. V posledných rokoch bol takýto scenár pomerne pravidelný. Tentoraz boli obaja prezidenti, azerbajdžanský Ilham Alijev a arménsky Serž Sarkisian, v USA na jadrovom summite.
Vrátili sa až po tom, čo to vypuklo. Eskaláciu bojov, ktorú vidíme, ja nazývam pripomenutie si vojny. O Náhornom Karabachu sa zvykne hovoriť, že je to zamrznutý konflikt. Ale celkom tak to nie je.
Strieľa sa tam takmer stále, pravidelne zomierajú vojaci. Nie je to teda zamrznutý, ale skôr zabudnutý konflikt. Ide aj o odkaz medzinárodnému spoločenstvu, aby sa seriózne venovalo Náhornému Karabachu.
O čo ide v súčasnej fáze konfliktu?
Arménsku momentálny stav vyhovuje. Kontroluje Náhorný Karabach. Azerbajdžan ho chce získať. Či už mierovou cestou, ale Baku pohrozilo, že môže pristúpiť aj k vojenským prostriedkom. Vždy je veľmi ťažké povedať, kto začal provokácie. Viac však môžu získať Azerbajdžanci.
Faktom je, že teraz sme svedkami masívnejších bojov. Predtým to boli skôr také potýčky. Momentálne je to vážnejšie. Trúfam si tvrdiť, že to bolo do istej miery pripravené aj vopred.
Z akého dôvodu si to myslíte?
V sobotu ráno sa útoky koncentrovali prevažne na severnú časť kontaktnej línie. Včera sa objavili správy, že to bolo aj na juhu. Bolo to určite koordinované a nie je to náhodné. Pri pravidelných potýčkach to bežne býva tak, že niekto začne strieľať z jednej či z druhej strany.
Vymenia si pár dávok, pár tisíc nábojov a potom sa to upokojí. Teraz sme svedkami niečoho organizovanejšieho. Obavy budí, že boli použité ťažšie zbrane.