Ako prví sa k dokumentom dostali reportéri nemeckého denníka Süddeutsche Zeitung, ktorí sa však rozhodli spolupracovať s kolegami, pretože spracovanie 2,6 terabytov dát, viac ako 11,5 milióna jednotlivých listín bolo nad ich sily. Teraz opísali svoju anabázu a to, ako prebiehali rozsiahle rešerše materiálu a jeho overovanie.
Neznámy zdroj kontaktoval novinára Süddeutsche Zeitung s ponukou dokumentu známej právnickej kancelárie Mossack Fonseca, ktorá svojim klientom ponúka, ako sa pomocou zakladania firiem v daňových rajoch čo najefektívnejšie vyhnúť plateniu daní či legalizovať zisky z nelegálnej činnosti. Pôvodne šlo len o malé množstvo materiálov, objem dát však postupne narastal až na 2,6 terabytu, čož je vôbec najväčší únik dokumentov, s ktorým kedy mali novinári čo do činenia.
Len pre porovnanie: napríklad únik diplomatických depeší zverejnených serverom Wikileaks v roku 2010 mal objem 1,7 gigabytov, teda bol takmer tritisíckrát menší. Nedávna aféra okolo daňových dohôd firiem s Luxemburskom zvaná Luxleaks, na ktorej odhalenie sa v roku 2014 rovnako podieľalo medzinárodné konzorcium investigatívnych novinárov (ICIJ), sa zakladala na štyroch gigabajtoch dát.
Uniknuté informácie pochádzajú z obdobia viac ako troch desiatok rokov: tie najstaršie sú zo 70. rokov minulého storočia, tie najčerstvejšie zo začiatku tohto roka. Konkrétne ide najmä o dokumenty vo formáte PDF, e-maily a obsah firemných databáz. Roztriedené sú podľa jednotlivých firiem, ktoré kancelária na želanie svojich klientov zakladala.Zložka každej konkrétnej schránkovej firmy obsahuje všetky súvisiace materiály – zmluvy, príslušnú korešpondenciu či ďalšie naskenované dokumenty. Väčšinou ide o tisíce strán.
Práve kvôli obrovskému rozsahu materiálu nemeckí novinári zapojili do práce ICIJ a jeho prostredníctvom potom kolegov z mnohých krajín vrátane Británie, Francúzska, Rakúska či Argentíny. Ich prvou úlohou bolo dokumenty digitalizovať pomocou metódy optického rozpoznávania znakov, Ktoré umožňuje fulltextové vyhľadávanie pomocou variabilne nastaviteľných algoritmov.
Oveľa ťažší bol potom následný krok: preveriť jednotlivé firmy a osoby, ktoré v nich figurujú. Z vyhľadávania sa zistilo, že schránkové spoločnosti zakladali alebo využívali stovky známych osobnosti svetového biznisu, politikov, športovcov či celebrít, ale iba vlastníctvo takej firmy však automatický neznamená porušenie zákona. Tým môže byť napríklad jej konkrétne využitie na pranie špinavých peňazí či daňové úniky. Na takéto tvrdenia však treba starostlivo vysledovať finančné toky a zistiť koncových majiteľov spoločnosti, čo je však často problém, pretože tí sa nechávajú zastupovať právnikmi, bankami či prostredníkmi.
Táto úloha tak zrejme pripadne vyšetrovacím orgánom jednotlivých krajín, z ktorých niektoré už začali konať. Týka sa to napríklad Panamy, kde kancelária Mossack Fonseca sídli, alebo Austrálie. Austrálsky daňový úrad dnes oznámil, že v súvislosti s kauzou vyšetruje viac ako 800 bohatých zákazníkov spoločnosti Mossack Fonseca pre podozrenie z daňových únikov. Obvinenia ICIJ, že Nový Zéland je daňovým rajom dnes odmietol novozélandský premiér John Key.