Islandské opozičné strany plánujú vyvolať v parlamente hlasovanie o nedôvere. V Reykjaviku chystajú aktivisti na pondelok pouličné protesty.
„Dúfam, že si premiér uvedomí vážnosť situácie a bude mať dostatok slušnosti, aby podal demisiu pred začiatkom rokovania parlamentu,“ vyhlásila poslankyňa za Pirátsku stranu Birgitta Jónsdottirová. Koalícia má však v parlamente 38 z 63 kresiel a hlasovanie o vyslovení nedôvery vláde, ktoré by opozícia podľa agentúry Reuters mohla vyvolať tento týždeň, tak nemá veľkú šancu na úspech.
Gunnlaugsson v pondelok v islandskej televízii vyhlásil, že neodstúpi, a dodal, že uniknuté informácie nepriniesli nič nové. Aj podľa islandského ministra zahraničia Gunnara Bragiho Sveinssona sa šéf vlády nedopustil ničoho ilegálneho. „Nie je na tom nič čudné,“ odkázal Sveinsson zo svojej cesty do Indie.
Počínanie premiéra a tiež niektorých ministrov naopak rýchlo odsúdili napríklad bývalá islandská premiérka, sociálna demokratka Jóhanna Sigurdardóttirová, alebo súčasný vodca sociálnych demokratov Árni Páll Árnason. „Informácie o väzbách existujúcich ministrov na firmy v daňových rajoch boli pred minulými voľbami pred Islanďanmi utajované, a je tak len správne, keď sa znovu konfrontujú so situáciou,“ povedal Árnason denníku Morgunbladid.
Na facebooku sa medzitým začali organizovať odporcovia premiéra, ktorí vyšli do ulíc s výzvou na vypísanie predčasných volieb. Pirátska strana je podľa prieskumov verejnej mienky teraz najsilnejšou stranou s 37-percentnou podporou voličov, za ňou len tesne zaostáva vládna koalícia.
Premiér Gunnlaugsson sa dostal k moci v čase, keď sa Island spamätával z globálnej finančnej krízy, počas ktorej na ostrove skolabovali tri najväčšie banky. Island patril vtedy k najhoršie postihnutým krajinám sveta.
Nový predseda vlády sľúbil nekompromisne rokovať s veriteľmi bánk a v roku 2015 dospel v rozhovoroch s nimi k dohode. Doteraz nebolo známe, že jeho rodina mala v celej záležitosti osobný záujem.
Právna firma Mossack Fonseca, odkiaľ dokumenty o využívaní daňových rajov svetovými politikmi, obchodníkmi, športovcami a ďalšími osobnosťami unikli, pomohla v roku 2007 Gunnlaugssonovi a jeho manželke Anne Sigurlaug Pálsdóttirovej kúpiť na Britských Panenských ostrovoch firmu Wintris.
Keď sa Gunnlaugsson stal v roku 2009 poslancom, svoj 50-percentný podiel vo firme zamlčal. O osem mesiacov tento podiel predal manželke za jeden dolár. Premiér je presvedčený, že tým neporušil žiadne pravidlá.
Offshoreovú firmu údajne využili k investíciám miliónov dolárov, ktoré Pálsdóttirová zdedila. Súdne dokumenty dokazujú, že firma Wintris mala významný investičný podiel v troch veľkých islandských bankách, ktoré v dôsledku finančnej krízy zbankrotovali. V dokumentoch je spoločnosť vedená ako veriteľ, ktorý mal v bankách miliónové pohľadávky.
Gunnlaugsson sa v roku 2013 stal islandským premiérom a bol zapojený do rokovaní o bankách, ktoré mohlo ovplyvniť hodnoty dlhopisov držaných firmou Wintris. Podľa serveru BBC News sa premiér bránil tlaku zahraničných veriteľov na plnú výplatu ich vkladov.
Keby zahraničných veriteľov vyplatili, mohlo to mať negatívny dopad na tieto islandské banky aj na hodnotu dlhopisov držaných firmou Wintris, napísal server BBC.
Premiérov hovorca uviedol, že predseda vlády svojou politikou dával prednosť záujmom islandského ľudu pred záujmom veriteľov skrachovaných bánk. Pálsdóttirová zdôraznila, že vždy platila všetky dane firmy Wintris.
„Premiér a jeho manželka sa pri vytvorení tejto firmy riadili islandskými zákonmi a priznávali imanie a príjmy daňovému úradu,“ povedal Gunnlaugssonov hovorca s tým, že peniaze nikdy neboli skryté v daňovom raji.
Islandská vláda je teraz v neľahkej situácii, pretože vlastníctvo offshoreových firiem priznali aj ďalší jej členovia, vrátane ministra financií Bjarniho Benediktssona.