Karabach ako páka Ankary na Moskvu?

Azerbajdžansko-arménsky ozbrojený konflikt v Náhornom Karabachu stále pokračuje. A to napriek tomu, že svet vrátane USA Ruska a EÚ vyzýva na zastavenie paľby a opätovné dodržiavanie prímeria v jednom z najstarších konfliktov v postsovietskom priestore.

, , 05.04.2016 08:10, aktualizované: 08:55
arménsko, azerbajdžan, karabach, chlapec, žena,... Foto:
Matka Gevorga Grigoriana (12) pri lôžku syna v nemocnici v Stepanakerte. Chlapec utrpel zranenie pri explózii rakety vypálenej azerbajdžanskými vojakmi.
debata (161)

Podľa OSN si boje, ktoré vypukli koncom minulého týždňa, vyžiadali 33 obetí. Baku pritom hovorí o viac ako 250 zlikvidovaných príslušníkoch tzv. karabašskej armády. Z druhej strany, ale v opačnom garde, zaznievajú tvrdenia Jerevanu.

V každom prípade nedeľňajšie vyhlásenie Azerbajdžanu, podľa ktorého jednostranne zastavuje vojenskú operáciu, sa napokon ukázalo ako nepravdivé.

Viac ako samotné prestrelky v Náhornom Karabachu pútajú pozornosť svetovej verejnosti viaceré súvislosti s obnovením horúceho konfliktu, ktorý vypukol napríklad v čase, keď azerbajdžanský prezident llham Alijev bol na návšteve USA a Baku potrebuje všestrannú podporu Washingtonu. Bokom od diania však neostal ani turecký strategický spojenec Azerbajdžanu.

„Ak arménska strana vyhlási zastavenie paľby a ukončí vojenské operácie, tak aj Azerbajdžan je pripravený na rovnaký krok,“ cituje turecká agentúra Anadolu tureckého prezidenta Recepa Erdogana, ktorý tak úplne otvorene hovorí v mene Azerbajdžanu.

Náhorný Karabach

Na území Náhorného Karabachu žijú prevažne Arméni. V roku 1991 sa rozhodli oddeliť od Azerbajdžanu. Výsledkom bol konflikt trvajúci do roku 1994, v ktorom zahynulo približne 30-tisíc ľudí, a po ktorom Azerbajdžan stratil kontrolu nad územím.

V súčasnosti jednotky etnických Arménov kontrolujú aj strategické kopce okolo Náhorného Karabachu. Baku tak prakticky stratilo kontrolu nad pätinou svojho územia, ktoré právne patrí Azerbajdžanu. Jerevan konkrétne kontroluje 11 000 km2 sporného územia ako aj 7 azerbajdžanských provincií.

Podľa mnohých pozorovateľov sa "novodobý turecký sultán“ kritizovaný za svoj autoritársky spôsob riadenia osemdesiatmili­ónovej krajiny tak usiluje vyvinúť tlak na Rusko, ktoré Ankaru ignoruje po zostrelení ruského lietadla a zavraždení jedného z pilotov.

Erdogan, ktorý má v pláne vybudovať neoosmanskú ríšu a v Ankare to ani netaja, nevylučuje vtiahnuť Moskvu do nového konfliktu. V optimálnom prípade, ako tvrdia tureckí pozorovatelia, by Turecko chcelo donútiť Moskvu začať rokovať s Ankarou. A práve v situácii Náhorného Karabachu vidí Ankara páku na Moskvu.

„Vyvolať zástupnú vojnu medzi Ruskom a Tureckom v Náhornom Karabachu je veľmi zveličené,“ reagoval denník Neue Zürcher Zeitung na špekulácie okolo pozadia tureckého pokusu „odmraziť“ zmrazený konflikt. V tejto súvislosti švajčiarsky denník pripomína chúlostivú situáciu, v ktorej sú aj Rusi.

„Na jednej strane má Moskva v Arménsku vojenskú základňu a na druhej strane by si to nerada rozhádzala s Azerbajdžanom bohatým na ropu, ktorému dodáva zbrane,“ konštatujú noviny.

Očakáva sa preto, že sa Kremeľ pokúsi zmieriť rozhádané strany na možnom spoločnom stretnutí arménskeho prezidenta Serža Sargsjana, azerbajdžanského lídra Ilhama Alijeva a ruského prezidenta Vladimira Putina.

„Zatiaľ neviem odpovedať na otázku, či sa v najbližšom čase stretnú,“ reagoval v pondelok Vladimir Peskov, hovorca ruského prezidenta, s tým, že takéto rokovanie si vyžaduje dokonalú prípravu na všetkých úrovniach vrátane odborníkov „A to sa dnes aj deje,“ povedal hovorca Kremľa o možnom stretnutí, citovaný agentúrou RIA Novosti.

Arménsko tvrdí, že sa nezapája do bojov v Náhornom Karabachu

Arménsko je garantom bezpečnosti ľudí v Náhornom Karabachu, ale nezúčastňuje sa na súčasných bojových akciách na kontaktnej línii, oznámilo v utorok arménske ministerstvo obrany.

Poľa agentúry TASS rezort vo vyhlásení uviedol, že Arménsko sa pripája k výzvam medzinárodnej komunity na zastavenie bojov medzi azerbajdžanskou armádou a silami medzinárodne neuznanej Náhorno-karabašskej republiky, ktorú tvoria prevažne Arméni.

Ministerstvo vyzvalo medzinárodné spoločenstvo, aby venovalo pozornosť významu koordinácie a konkrétnych krokov na zavedenie prímeria medzi znepriatelenými stranami. Praktické kroky by mali zahŕňať návrh technických špecifikácií pre prímerie, stiahnutie vojakov a zavedenie prímeria.

Podľa agentúry ARKA arménsky prezident Serž Sarkisjan v pondelok vyhlásil, že ak boje expandujú, Arménsko formálne uzná nezávislosť Náhorno-karabašskej republiky. „Toto, samozrejme, bude mať vplyv na bezpečnosť a stabilitu nielen južného Kaukazu, ale aj európskeho regiónu,“ zdôraznil Sarkisjan. (sita)

© Autorské práva vyhradené

161 debata chyba
Viac na túto tému: #Azerbajdžan #Arménsko #Náhorný Karabach
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy