Aké budú dôsledky kauzy panamských dokumentov v jednotlivých krajinách?
Veľmi rozdielne. Už prvé reakcie sa veľmi odlišujú. V Reykjavíku sa pred parlamentom zišiel desaťtisícový rozhnevaný dav, ktorý islandského premiéra Sigmundura Gunnlaugssona dotlačil k demisii za škandál s využívaním daňových rajov. Na moskovskom Červenom námestí je však pokoj a mier.
Z čoho pramenia tie rozdiely? Veď do škandálu sú zapletení aj viacerí ľudia z najbližšieho okolia ruského prezidenta Vladimira Putina…
Podstata je veľmi jednoduchá: Čím silnejšia je občianska spoločnosť, čím samostatnejšia verejná mienka, tým silnejší efekt podobné odhalenie vyvolá. Na Islande je rozvinutá občianska spoločnosť. Ľudia tam nie tak dávno zažili tvrdý dosah úverovej krízy, po ktorej si búrlivými demonštráciami vynútili politické zmeny a očistu spoločnosti. V Rusku, ale povedzme ani v Číne či v Azerbajdžane, lídri nie sú vystavení tlaku verejnosti.
V ktorých západných demokraciách môžu panamské dokumenty spôsobiť politikom ťažkosti?
S Islandom sa to porovnať nedá, ale rozruch môže nastať v Británii či Španielsku. Pod tlakom je premiér David Cameron za to, že jeho otec riadil investičný fond v daňovom raji na Bahamách. Cameronov otec zomrel v roku 2010 a jeho syn s týmto prípadom zjavne nemá nič spoločné. Pre premiéra to nijaké právne dôsledky nebude mať. Je to však, prirodzene, nepríjemné, keď sa kauza rozmazáva na titulných stránkach v čase, keď Cameron pred referendom o Brexite čelí aj vnútornej opozícii vo vlastnej Konzervatívnej strane. V Španielsku sa zase v nezávideniahodnej situácii ocitla kráľovská rodina. Princezná Pilar, teta súčasného kráľa, sestra predchádzajúceho monarchu, podľa všetkého roky tajila, že stojí na čele offshoreovej firmy v Paname. A keďže povesť kráľovskej rodiny už predtým naštrbila aféra infantky Cristiny, kráľovej sestry, ktorá čelí súdnemu procesu za daňové podvody, popularita monarchie zase utrpí.
V uniknutých dokumentoch figuruje aj meno ukrajinského prezidenta Petra Porošenka. Aké dôsledky to môže mať pre neho?
Radikálna strana volá po impeachmente hlavy štátu, daňová správa nariadila preveriť prípadné nezrovnalosti. Nemyslím si však, že by na tom Porošenko mohol padnúť. Je to však ďalší morálny úder, navyše v nevhodnom čase. Zasiahol ho počas koaličných rozhovorov a hľadania nového generálneho prokurátora. Pre hlavu štátu tak bude ťažšie dosadiť tam svojho človeka. Verejnosť bude ešte aktívnejšie žiadať, aby prokuratúre šéfovala nezávislá osobnosť, ktorá bude môcť účinnejšie bojovať proti korupcii.
Mezi klientmi panamskej firmy je aj azerbajdžanský prezident Ilham Alijev…
Alijeva chráni okrem iného to, že momentálne vystupuje ako vojenský vodca v obnovenom ozbrojenom konflikte s Arménmi o Náhorný Karabach. Ktokoľvek by sa teraz v Baku ozval v panamskej kauze, ihneď by ho režim označili za arménskeho agenta.
Firmy registrované v daňových rajoch majú aj príbuzní prinajmenšom ôsmich súčasných či bývalých vysokých funkcionárov Číny. Ako sa s tým vyrovná prezident Si Ťin-pching?
V Číne vládne prísna cenzúra, a tak to má režim jednoduchšie. Si Ťin-pching sa síce pustil do boja s korupciou, viacerých vysokopostavených funkcionárov už dal zatknúť, ale vždy na základe domácich obvinení. Využitie odhalení pochádzajúcich spoza hraníc by bolo nebezpečným precedensom, do ktorého sa v Pekingu určite nik nepustí.
Ako zareaguje Rusko?
Rusko je niekde medzi Čínou a Azerbajdžanom. Existujú tu dva základné postoje. Časť verejnosti to v súlade s oficiálnou propagandou považujú za sprisahanie proti ruskému prezidentovi. Mnohí Rusi dodnes psychologicky žijú v podmienkach bipolárneho sveta, studenej vojny, aj sa im to páči, že sme veľmoc, ktorá sa môže rovnať Spojeným štátom. Podľa nich ide o pokus očierniť Rusko, o sprisahanie, ktoré si netreba všímať.
Druhý základný postoj je aký?
Ten vychádza z priznania, že áno, to odhalenie môže byť pravdivé, ale u nás všetci kradnú, v krajine bujnie systémová korupcia, ale nič sa s tým nedá spraviť. Spoločnosť nemá na nič vplyv. Nech len táto vláda zostane pri moci, lebo príde opozícia, ktorá bude ešte viac kradnúť. Mimochodom, tieto prevládajúce dva prístupy boli typické už v sovietskych časoch. Na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov západné rozhlasové vysielače referovali o korupcii v Sovietskom zväze, o škandáloch Brežnevovej dcéry Galiny – a reakcia bola rovnaká ako dnes.
Skutočne existujú len tieto dva postoje?
Samozrejme, je aj tretí prístup, reprezentovaný liberálnou opozíciou. Podľa nej nejde o protiruské sprisahanie, ale o výsledok objektívneho vyšetrovania a proti systémovej korupcii i vláde, ktorá ju presadila, treba bojovať. Takýto názor však zastáva iba zanedbateľná časť občanov Ruska.
Takže pre Rusko panamská kauza nijaký dosah nebude mať?
V dohľadnej budúcnosti nijaký. Ale existuje aj dlhodobejší zberný efekt. Pohár trpezlivosti sa kvapka po kvapke bude napĺňať. Ak sa ekonomická situácia v Rusku bude ďalej zhoršovať, tak kritický postoj k vláde zosilnie a pripomenú sa aj všetky dávnejšie korupčné kauzy.