Takmer všetci migranti, ktorým sa podarilo prekonať Egejské more a boli zadržaní v utečeneckých táboroch na gréckych ostrovoch, teraz žiadajú o azyl. V praxi to znamená, že ich žiadosti musia byť najskôr posúdené a len ak na azyl nemajú nárok, môžu byť na základe dohody medzi EÚ a Ankarou vrátení späť do Turecka.
O azyl podľa gréckych úradov žiada už približne 3-tisíc ľudí zo záchytných táborov na gréckych ostrovoch. Hoci azylové konanie zvyčajne trvá tri mesiace, v prípade týchto zadržaných migrantov bude podľa riaditeľky gréckej azylovej služby Marie Stavropulovej „podstatne zrýchlené“. Na to však Atény potrebujú aj dostatok expertov a pomoc aj z iných štátov EÚ, na urýchlené posudzovanie žiadostí majú zatiaľ približne 300 ľudí.
Turecko bolo podľa nemenovaného predstaviteľa vlády pripravené vziať v stredu ďalších 200 ľudí. Neskôr však Ankara informovala, že presun ďalšej skupiny sa odkladá najskôr na piatok.
Podľa dohody EÚ s Tureckom majú štáty EÚ za každého vráteného migranta vziať z Turecka jedného sýrskeho utečenca. Kým v pondelok bolo prepravených do Turecka 202 ľudí, do štátov EÚ – Nemecka, Fínska a Holandska dopravili 78 sýrskych utečencov z Turecka.
Ľudí, ktorých z gréckych ostrovov vrátili do Turecka, naložili v prístavnom meste Dikili do autobusov a odtiaľ ich v sprievode policajnej eskorty dopravili do oploteného centra v Kirklareli neďaleko hraníc s Bulharskom. Postupne ich majú vracať do ich krajín pôvodu. Väčšina ľudí z prvej vrátenej skupiny migrantov pochádza z Pakistanu a Afganistanu. Boli medzi nimi aj dvaja Sýrčania, čo včera v tureckom parlamente potvrdil premiér Ahmet Davutoglu.
„Dohoda zabráni tomu, aby sa z Egejského mora stal cintorín migrantov,“ tvrdil Davutoglu v parlamente.
Ľudskoprávni aktivisti však dohodu spochybňujú a tvrdia, že Turecko nie je bezpečná krajina. Aj Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) včera upozornil, že má pochybnosti o správnosti konania v niektorých prípadoch vrátených migrantov.
„Obávame sa, že 13 ľudí – väčšinou Afgancov – chcelo požiadať o azyl, ale registrácia neprebehla včas,“ povedal pre agentúru AFP Philippe Leclerc, zástupca UNHCR v Grécku. Títo ľudia sa podľa neho obeťami zmätku na gréckom ostrove Chios.
Medzi migrantmi, ktorí sú na ostrovoch zadržiavaní v táboroch za ostnatým plotom, zatiaľ rastie napätie i beznádej. Niekoľko desiatok migrantov včera protestovalo v tábore Morii na ostrove Lesbos, kde prichádza z Turecka najviac migrantov.
„Chceme slobodu,“ kričali za ostnatým plotom. „Zabite nás, ak chcete,“ hlásal jeden z transparentov. Na múre niekdajšieho vojenského tábora sa zas objavil nápis: „Nik nie je ilegálny.“ Podľa UNHCR je v preplnenom tábore asi o 600 ľudí viac, ako je jeho kapacita. Sú medzi nimi i tehotné ženy a dojčiace matky s deťmi.
Aj napriek tomu, že sa začalo s návratmi migrantov, mnohí sa stále snažia dostať z Turecka do Európy. Za 24 hodín prišlo na grécke ostrovy približne 225 ďalších ľudí. Deň predtým ich bolo 340. Podľa odhadov gréckeho krízového štábu je teraz v Grécku približne 52-tisíc migrantov. Snaha EÚ zastaviť utečencov však neznamená, že pašeráci nebudú hľadať iné cesty.
Najčastejšie sa teraz spomína trasa cez Albánsko do Talianska. Rakúsko aj preto chystá sprísnenie kontrol na hranici s Talianskom. Podľa tamojšieho ministra obrany Hansa Petra Doskozila sa v uplynulých týždňoch pokúsilo prekročiť taliansko-rakúske hranice okolo 5-tisíc migrantov.
Preto očakáva, že „Rakúsko pravdepodobne v priebehu nasledujúcich týždňov zavedie na hraniciach reštriktívne kontroly“ a v prípade potreby na hranice nasadia aj viac vojakov. Ministerka vnútra Johanna Miklová-Leitnerová plánuje na piatok, ešte pred prípadným zavedením reštriktívnych opatrení na hraniciach, stretnutie s talianskym rezortným partnerom.