Návrh novinárom predstavil prvý podpredseda komisie Frans Timmermans. Oba navrhnuté varianty počítajú s prerozdeľovaním migrantov, jeden z nich len v prípade mimoriadneho preťaženia členskej krajiny, ktorá zápasí s veľkým prílevom žiadateľov.
Timmermans v stredu pred novinármi uviedol, že terajšia migračná kríza ukazuje nefunkčnosť existujúcej podoby takzvaného dublinského systému. V posledných mesiacoch je zrejmé, že napríklad Grécko príchod veľkého množstva ľudí zvládalo len veľmi zle.
Timmermans: Utečenecká kríza odhalila nedostatky v európskom azylovom systéme
V „slabšom“ z variantov úprav by sa jednalo o doplnenie existujúceho dublinského systému o trvalý mechanizmus, ktorý by krajine v ťažkostiach pomohol. Postup, ktorý Timmermans označil za „Dublin plus“, by bol podobný riešeniu, ktoré už členské krajiny EÚ ako jednorazový krok prijali vlani v snahe pomôcť Taliansku a Grécku.
Vtedy sa napriek odporu Slovenska a niektorých ďalších stredoeurópskych krajín zhodli na prevzatí celkom 160 000 osôb, ktoré o azyl žiadali v týchto dvoch štátoch. Systém zatiaľ príliš nefunguje, opätovne rozdelili len niekoľko stoviek osôb.
Druhým variantom by bolo plné nahradenie súčasného systému, keď azylové žiadosti riešia prvé krajiny, v ktorej sa utečenec dostal na územie EÚ. Namiesto toho by boli na základe „distribučného kľúča“ migranti rovno prerozdeľovaní do všetkých krajinách únie, na vec by zrejme dohliadal Európsky podporný úrad pre azyl (EASO).
Podobne ako pri terajších kvótach by počet presúvaných migrantov závisel na veľkosti, ekonomickom výkone krajiny, ale možno aj na rozsahu nezamestnanosti či na tom, koľko štát prijal utečencov v minulosti, uviedol dobre informovaný činiteľ.
„Utečenecká kríza odhalila nedostatky v našom spoločnom európskom azylovom systéme. Jedno je však jasné: tí, ktorí potrebujú ochranu, ju musia aj naďalej získavať a nemali by byť nútení zverovať svoje životy do rúk pašerákov ľudí. Súčasný systém nie je udržateľný,“ upozornil Timmermans. Migračná kríza je podľa neho pre EÚ dlhodobou výzvou.
Minister vnútra Robert Kaliňák s návrhom reformy spoločného európskeho azylového systému (CEAS), ktorý predstavila Európska komisia (EK), nesúhlasí. (Čítajte viac v článku: Kaliňák s reformou európskeho azylového systému nesúhlasí)
Komisia chce navrhuje ďalšiu harmonizáciu azylových konaní
Komisia chce tiež navrhnúť ďalšiu harmonizáciu azylových konaní tak, aby sa zabezpečilo „humánnejšie“ zaobchádzanie so žiadateľmi o azyl v celej EÚ. Obmedziť by to tiež malo faktory, ktoré priťahujú žiadateľov do malého počtu členských štátov.
Zároveň by mali byť odsúhlasené opatrenia, ktoré účinne zamedzia „sekundárnym pohybom“ žiadateľov o azyl medzi krajinami dvadsaťosmičky. Medzi návrhmi má byť aj posilnenie mandátu Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO) a ďalšiu harmonizáciu pravidiel, ktorými sa azylové konania riadia.
Timmermans tiež zmienil, že z dlhodobého hľadiska by ďalšou možnosťou náhrady za Dublin bol úplne centralizovaný azylový systém. Komisia však takýto koncept nenavrhuje, lebo to podľa neho nie je „politicky realistické“.
Eurokomisár: EÚ potrebuje účinný azylový systém
Podľa eurokomisára pre migráciu a vnútorné veci Dimitrisa Avramopulosa je cieľom komisie otvoriť diskusiu s členskými štátmi, europarlamentom aj ďalšími zainteresovanými stranami. Pripomenul, že mobilita ľudí bude základným znakom 21. storočia.
EÚ sa musí s touto výzvou vyrovnať a preto potrebuje zriadiť účinný spoločný európsky azylový systém, ktorý bude spravodlivý voči členským štátom, občanom EÚ, migrantom a krajinám pôvodu a tranzitu.
„EÚ bude naďalej investovať do rozvoja svojej pracovnej sily a riešiť nezamestnanosť, musí však takisto podporiť legálne a bezpečné spôsoby, ako ľudia môžu prísť do EÚ, či už s cieľom získať ochranu alebo pracovať,“ uviedol Avramopulos. Dodal, že Európa potrebuje pritiahnuť zahraničné talenty, aby podporila svoj hospodársky rast.
Navrhnutú reformu by mali dopĺňať opatrenia na zníženie neregulárnych migračných tokov do Európy a v jej rámci aj kroky v záujme ochrany vonkajších hraníc.
Avramopulos zároveň priznal, že rozmanitosť je čoraz viac určujúcim prvkom mnohých komunít a miest v krajinách EÚ, čo by mali Európania prijať a premeniť to na príležitosť prostredníctvom inovačných integračných politík.
Masová migrácia a nekontrolovaný prílev migrantov a žiadateľov o azyl podľa EK zaťažuje nielen azylové systémy členských štátov, ale aj spoločný európsky systém ako celok.
Tento fenomén odhalil nedostatky existujúceho dublinského systému, ktorým sa stanovuje členský štát zodpovedný za posúdenie žiadosti o azyl, a to hlavne v závislosti od prvého miesta neregulárneho vstupu.
Komisia vyzvala Európsky parlament a Radu, aby jej návrhy reformy spoločného európskeho azylového systému čo najskôr podporili.
Komisia navrhla zmeny na vonkajších hraniciach EÚ
Modernejšie postupy na vonkajších hraniciach EÚ a vyššiu účinnosť rýchlejších kontrol si Európska komisia sľubuje od zmien existujúcich pravidiel, ktoré v stredu členským krajinám navrhla. Nový systém má pomôcť členským štátom únie vysporiadať sa s rastúcim počtom ľudí, ktorí hranice prekračujú. Skončiť by tak malo ručné pečiatkovanie pasov.
„Nové technológie pomôžu organizovať tok cestujúcich prichádzajúcich na naše vonkajšie hranice a zároveň prispejú na odstraňovanie nelegálnej migrácie a zvýšenie vnútornej bezpečnosti,“ povedal novinárom eurokomisár pre migráciu a vnútro Dimitris Avramopulos.
Navrhovaný systém má podľa neho dávať prehľad o povolených krátkodobých pobytoch, zvýši automatizáciu kontrol, zlepší odhaľovanie falšovaných dokladov a prípadov zneužívania totožnosti. Vzťahovať sa má na všetkých občanov tretích krajín s povolením na krátkodobý pobyt v schengenskom priestore, teda maximálne na 90 dní.
Systém bude evidovať meno, druh cestovného dokladu, biometrické údaje a dátum a miesto vstupu a výstupu. V celom schengenskom priestore sa tak zjednoduší prekračovanie hraníc pre tých, ktorí cestujú „v dobrej viere“ a bude možné lepšie odhaľovať tých, ktorí nedodržali povolenú dobu pobytu a osoby bez dokladov. V systéme bude tiež zaznamenávané odmietnutie vstupu.
Systém má nahradiť súčasné pečiatkovanie dokladov, ktoré je zdĺhavé, neposkytuje o prekračovaní hraníc spoľahlivé údaje a nedokáže odhaliť osob, ktoré nedodržia čas pobytu ani riešiť stratu či odcudzenie cestovných dokladov, uviedla komisia.