Prokurátor tribunálu so sídlom v holandskom Haagu Serge Brammertz uviedol, že sudcovia ICTY ignorovali značné množstvo dôkazových materiálov proti Šešeljovi obvinenému z účasti na podnecovaní krvavej etnickej nenávisti. Tej sa mal Šešelj dopustiť svojou ostrou rétorikou namierenou proti bosnianskym Moslimom a Chorvátom začiatkom 90. rokov.
„Toto viedlo (sudcovskú) väčšinu k tomu, že nezmyselne pripustila možnosť, že vyhnanie civilistov bolo humanitárnym gestom, že štvavá nenávistná reč sa viedla iba na zvýšenie morálky srbských vojakov a že nasadenie síl poverených etnickými čistkami bolo opatrením na ochranu srbského obyvateľstva,“ tvrdí Brammertz.
Sudcovia ICTY v zdôvodnení rozsudku uviedli, že nemali dostatočné dôkazy na to, aby potvrdili zodpovednosť Šešelja za vojnové zločiny spáchané na Chorvátoch a Moslimoch počas konfliktov v krajine začiatkom 90. rokov. Šešeljova vina nebola dokázaná v žiadnom z deviatich bodov obžaloby z vojnových zločinov, ktorá preňho požadovala 28-ročný trest.
Trojčlenný zbor sudcov vyniesol rozsudok v neprítomnosti obžalovaného. Predsedajúci sudca Jean-Claude Antonetti povedal, že Šešelj je od okamžiku vynesenia rozsudku voľný.
Šesťdesiatjedenročný vodca Srbskej radikálnej strany sa odmietol na vynesení rozsudku zúčastniť. V roku 2014 ho prepustili z väzenia haagskeho tribunálu v dôsledku choroby. Súdu sa vzdal dobrovoľne sám v roku 2003.