„Rozhodol som sa zložiť funkciu premiéra Ukrajiny. V utorok 12. apríla sa rozhodnutie predloží parlamentu. Moje rozhodnutie sa zakladá na niekoľkých dôvodoch: politická kríza sa vyvolala umelo a prianie vymeniť jednu osobu zaslepilo politikov a paralyzovalo ich vôľu zaistiť v krajine ozajstné zmeny,“ oznámil odstupujúci premiér v televízii.
Jaceňukova vláda vo februári ustála hlasovanie o vyslovení nedôvery. Dve vládne strany však opustili koalíciu, čím vláda prišla o väčšinu v parlamente.
Strana ukrajinského prezidenta Petra Porošenka už v marci vybrala prípadného Jaceňukovho nástupcu. Blok Petra Porošenka (BPP) navrhol, aby sa ním stal doterajší šéf parlamentu a člen BPP Volodymyr Hrojsman.
„Parlamentná frakcia Bloku Petra Porošenka na post šéfa vlády nominovala Volodymyra Hrojsmana. Aby som urobil všetko pre stabilitu a kontinuitu kurzu, oznamujem rozhodnutie odovzdať právomoci predsedu vlády Ukrajiny,“ povedal Jaceňuk, ktorý zároveň zdôraznil, že jeho Národný front zostane súčasťou vládnej koalície.
„Oddnes vidím svoje úlohy širšie, než je výkon funkcie šéfa vlády. Súčasťou môjho programu sú nové volebné zákony, ústavná reforma, reforma justície, koaličná kontrola smerovania novej vlády, medzinárodná podpora Ukrajiny a jej členstvo v EÚ a v NATO,“ dodal Jaceňuk.
Bilancoval však aj výsledky svojej vlády, ktorá podľa neho okrem iného krajinu uchránila od štátneho bankrotu, započala štrukturálne reformy a urobila všetko pre nezvratnosť smerovania Ukrajiny smerom k západnej Európe. Jaceňukovu vládu pritom široko kritizovali za pomalé presadzovanie reforiem.
Hrojsman (38) je pomerne skúseným politikom. V prvej Jaceňukovej poprevratovej vláde vykonával funkcie vicepremiéra a ministra pre miestny rozvoj. Dlhé roky pôsobil ako starosta mesta Vinnycja v centrálnej Ukrajine.
Hrojsman chce do budúcej vlády povolať bývalého slovenského ministra Ivana Mikloša. Ten však svoje menovanie ukrajinským ministrom financií podmienil tým, že si ponechá slovenské občianstvo.
Jeho vstup do ukrajinskej vlády by preto mal umožniť osobitný zákon, ktorý mu umožní zasadnúť v novom kabinete aj bez toho, že sa zriekne slovenského občianstva.
Mikloš doteraz pôsobil ako poradca ukrajinskej ministerky financií Natalie Jareskovej.
Vizitka odstupujúceho ukrajinského premiéra Arsenija Jaceňuka (41):
- Arsenij Jaceňuk sa stal premiérom vo februári 2014, keď zvrhli proruský režim prezidenta Viktora Janukovyča. Tomu sa stalo osudné odmietnutie asociačnej dohody s EÚ, ktoré vyvolalo krvavé protesty, počas ktorých Jaceňuk patril k vodcom opozície. Už v júli toho istého roku ponúkol po odchode dvoch politických strán z vládnej koalície demisiu, ukrajinský parlament však rezignáciu kabinetu odmietol.
- V minulosti bol Jaceňuk členom bloku Naša Ukrajina-Národná sebaobrana, ktorá podporovala bývalého prozápadného prezidenta Viktora Juščenka, alebo strany Vlasť niekdajšej premiérky Julie Tymošenkovej. V marci 2014 založil proeurópsku formáciu Ľudový front, do ktorej vstúpilo mnoho bývalých členov strany Vlasť; okrem Jaceňuka tiež napríklad šéf parlamentu Oleksandr Turčynov, ktorý po Janukovyčovom úteku z krajiny prevzal dočasne jeho úrad.
- Jaceňukova strana na jeseň 2014 v parlamentných voľbách tesne zvíťazila nad zoskupením prezidenta Petra Porošenka. Blok Petra Porošenka však získal viac poslancov, pretože bol úspešnejší v jednomandátových obvodoch, v ktorých sa na Ukrajine volí väčšinovým spôsobom polovica poslancov. Jaceňuk utvoril s Porošenkom a trojicou ďalších prozápadných strán koaličnú vládu a stál na jej čele.
- Programové vyhlásenie vlády schválili 11. decembra 2014 a v súlade s ústavou získal kabinet ročnú dobu hájenia, keď parlament nesmel hlasovať o jeho odvolaní. Fungovanie vlády však sprevádzali spory, v parlamente sa nedarilo presadiť reformné zákony, ktorými západné finančné inštitúcie podmieňujú poskytovanie potrebných pôžičiek. Rozbuškou sa začiatkom tohtoročného februára stala rezignácia ministra hospodárstva Aivarasa Abromavičiusa, ktorý však má aj naďalej podporu prezidenta Porošenka.
- V polovici februára hlasoval kyjevský parlament o vyslovení nedôvery vláde, tú však prekvapivo neodvolali, hoci hlasovanie nebolo zďaleka jednoznačné. Pokus však oslabil vládnu koalíciu, ktorá sa 18. februára po odchode dvoch strán de facto rozpadla, a tak vláda v parlamente prišla o väčšinu. Od tej doby sa vedú rozhovory o utvorení nového kabinetu.
- V rokoch 2005 až 2006 bol vyštudovaný ekonóm a právnik Jaceňuk ministrom hospodárstva, v roku 2007 zastával v Janukovyčovej vláde niekoľko mesiacov post šéfa diplomacie a potom necelý rok predsedal parlamentu. Ako minister hospodárstva rokoval o vstupe Ukrajiny do Svetovej obchodnej organizácie (WTO), do ktorej sa Ukrajina začlenila v roku 2008. V roku 2010 Jaceňuk kandidoval na prezidenta, skončil na štvrtom mieste so ziskom necelých siedmich percent hlasov.
- Jaceňuk sa narodil 22. mája 1974 v meste Černivci, historickej metropole štátneho útvaru Bukovina. Na miestnej univerzite, ktorá sídli v architektonickom skvostu od Josefa Hlávky, vyštudoval právo. Úspešne ukončil tiež Obchodný a hospodársky inštitút v Černivci (odbor účtovníctvo a audit) a má tiež doktorát z Ukrajinského bankového inštitútu.
- Pred vstupom do politiky mal vlastnú advokátsku kanceláriu a pracoval v bankovníctve. V minulosti pôsobil aj ako viceguvernér centrálnej banky a bol námestníkom guvernéra Odeská oblasť či krymským ministrom hospodárstva. Vlani v septembri ho ruskí vyšetrovatelia obvinili, že sa ako dvadsaťročný mladík podieľal na mučení a vraždení vojakov ruskej armády počas prvej vojny v Čečensku v polovici 90. rokov. Kyjev v reakcii na to odporučil Moskve zveriť ruských vyšetrovateľov do starostlivosti psychiatrov.
- Arsenij Jaceňuk je ženatý a má dve dcéry.