Azerbajdžan a neuznaná republika Náhorný Karabach sa naďalej navzájom obviňuj z porušovania dohody o prímerí.
Azerbajdžanské ministerstvo obrany informovalo, že dohoda o prímerí sa za posledných 24 hodín zo strany ozbrojených síl Náhorného Karabachu porušila 117-krát.
Azerbajdžan uviedol, že „vzhľadom na operatívnu situáciu“ jeho sily podnikli 120-krát odvetnú paľbu na pozície nepriateľa.
Ministerstvo obrany Náhorného Karabachu označilo situáciu pozdĺž styčnej línie za pokojnú, no obvinilo protivníka z ostreľovania, a to z ručných strelných zbraní, mínometov i granátometov.
„My v odvete nestrieľame,“ tvrdilo karabašské ministerstvo. Azerbajdžan však tiež informoval o ofenzívnych operáciách „arménskych síl“.
Obe strany konfliktu sa dohodli na prímerí, ktoré platí od poludnia 5. apríla. Dohoda o zastavení paľby sa vo všeobecnosti dodržiava, aj keď periodicky dochádza k incidentom, konštatovala agentúra RIA Novosti.
Karabašské ministerstvo oznámilo, že sa bude pokračovať v pátraní po telách vojakoch padlých počas bojov na styčnej línii. Sprostredkovateľom operácie bude Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a Červený kríž. Pátra sa v prvom rade po jednom karabašskom vojakovi, ktorý je nezvestný.
Podľa doterajších informácií Organizácie Spojených národov si obnovenie ozbrojených zrážok v oblasti sporného Náhorného Karabachu vyžiadalo najmenej 33 obetí a vyše 200 ranených. Obe strany konfliktu však uvádzajú vyššie počty padlých a zranených.
Arménsko a Azerbajdžan 2. apríla oznámili, že v oblasti karabašského konfliktu došlo k vyostreniu situácie – prudkým prestrelkám medzi azerbajdžanskou armádou a karabašskými silami, ktoré podporuje Arménsko.
Náhorný Karabach, časť Azerbajdžanu, je pod kontrolou etnických Arménov a arménskej armády od vojenského konfliktu, ktorý sa skončil v roku 1994 bez podpísania mierovej zmluvy a doriešenia štatútu tohto regiónu. Živnou pôdou konfliktu je dlhotrvajúce napätie medzi kresťanskými Arménmi a väčšinovo moslimskými Azermi.