Napokon po návšteve ukrajinského lídra vo Washingtone bolo rozhodnuté v neprospech Jaceňuka. Jeho nástupcom má byť terajší šéf parlamentu Volodymyr Hrojsman. Ten si pôvodne za ministra financií už vybral slovenského ekonóma Ivana Mikloša. Napokon podľa Reuters ním nebude a zostáva „iba“ vo funkcii poradcu ministra financií. Nie je vylúčené, že už vedel, že Hrojsman nechce byť premiérom. V pondelok večer totiž Mustafa Najema, poslanec z frakcie Blok Petra Porošenka (BPP) citovaný agentúrou UNIAN oznámil, že horúci kandidát na premiérske kreslo sa nedohodol s BPP a Nádrodnym frontom na podmienkach vratane zloženia kabinetu. Rozhovory v noci pokračovali.
„Politická kríza vznikla umelo a želanie vymeniť jednu osobu zaslepilo politikov a paralyzovalo ich vôľu uskutočniť skutočné zmeny v krajine,“ predniesol vlastnú verziu prozápadný, presnejšie proamerický Jaceňuk v nedeľu v priamom televíznom prenose. O svojom kabinete pritom pri nástupe do funkcie vo februári 2014 vyhlásil, že ide o vládu zloženú z „politických kamikadze“. Urobil tak v narážke na nepopulárne opatrenia, ktoré už vopred plánoval naservírovať Ukrajincom v záujme realizácie spoločensko-politických reforiem. Nakoniec ich čiastočne uskutočnil, ale bez efektu a na úkor spoluobčanov. A tak sa trpezlivosť doma i v zahraničí vyčerpala.
Jaceňuk sa síce asi v šesťminútovom televíznom prejave pokúsil v nedeľu podvečer načrtnúť aj úspechy jeho vládnutia, ale fakty zverejnené v ukrajinských médiách sú neúprosné. Podľa nich napríklad za jeho „panovania“ vzrástli len ceny za komunálne služby minimálne štvornásobne, mzdy klesli o 30 percent, a to v čase, keď inflácia dosiahla 49 percent, čo je viac ako vo vojnou zmietanej Sýrii.
„O zmene na poste premiéra rozhodol Washington,“ reagoval ukrajinský politológ Michail Pogrebinskij pre portál NSN. Pripomenul, že ešte pred niekoľkými dňami sa Jaceňuk zubami-nechtami držal premiérskeho kresla. „Po návšteve prezidenta Porošenka v USA sa však všetko zmenilo,“ dodal politológ.
„Kľúčové momenty terajšej politiky neurčuje Ukrajina, ale predovšetkým Medzinárodný menový fond, ktorý rozhoduje o kritériách: aké zákony schvaľovať, čo je výhodné pre vládu a čo nie je v záujme obyvateľstva,“ odôvodnil postoj Pogrebinskij. Podľa neho rezignácia Jaceňuka rieši iba otázku vládnej krízy, nie však samotnú ukrajinskú krízu. Navyše, podľa platného reglementu a hlavne doterajších skúseností, v novom kabinete môžu zostať aj "starí“ ministri. Nie je však vylúčený ani nedávny scenár z čias hlasovania o dôvere Jaceňukovej vláde. Vtedy si v rozhodujúcej chvíli niektorí poslanci "odskočili“ do zákulisia snemovne a ich chýbajúce hlasy rozhodli, že kabinet napriek opačnému očakávaniu odolal pokusu o odvolanie. V takom prípade Jaceňuka môžu poveriť vedením vlády. Dokedy? Do parlamentných volieb? Napriek tomu je prípadný koniec vlády Jaceňuka podľa ruského politológa Igora Bunina začiatkom novej etapy oligarchických vojen straníckej väčšiny proti ukrajinskému kabinetu.
Chystané vládne zmeny v Kyjeve sa pokúsil dať do širších súvislostí ruský senátor Igor Morozov citovaný agentúrou TASS. Okrem iného konštatoval: „Je evidentné, že politická kríza na Ukrajine narastá a Američania už nedokážu udržať rovnováhu v rámci tandemu Porošenko – Jaceňuk. Pochopili, že jeden z nich musí odísť a najpriechodnejším variantom je rezignácia Jaceňuka.“ Na adresu ďalšej pôžičky Ukrajine od MMF nevylúčil, že peniaze síce poskytne, ale až potom, keď „dosadí svojho ministra financií“. Morozov pritom nevylúčil, že ním môže byť niekto z východnej Európy, o čom, ako povedal, už existujú príklady.