„Kým existuje v Európe krajina, kde môžu figurovať v právnom poriadku ustanovenia Benešových dekrétov, ktoré sú v rozpore so základnými hodnotami medzinárodného práva a zakladajú sa na princípe kolektívnej viny, zatiaľ tento deň nie je iba dňom spomienky,“ cituje Gulyása agentúra MTI.
„Systematická diskriminácia Maďarov, ktorí žijú na Felvidéku po druhej svetovej vojne, protirečí všetkému, čo vtedy považovali a považujú aj teraz za hodnoty západnej demokracie,“ povedal podpredseda maďarského parlamentu. Podľa jeho slov po tejto kalvárii bolo pre mnohých presídlenie do Maďarska vykúpením.
Najväčším problémom predstaviteľov Československa po druhej svetovej vojne bolo vytvoriť z mnohonárodného štátu jednotný národný štát, v ktorom nemali miesto ani Nemci, ani Maďari, povedal Gulyás.
Poslanci maďarského parlamentu 5. decembra 2012 rozhodli, že 12. apríl bude pamätným dňom Maďarov, ktorých vysťahovali z Československa v roku 1947. V tento deň po ukončení druhej svetovej vojny sa totiž začalo ich vysťahovanie z južného Slovenska.
„Maďarský parlament považuje za dôležité dôstojne si spomenúť na takmer 100 000 Maďarov, ktorých vylúčili z Československej republiky vplyvom Benešových dekrétov, a podporuje organizovanie spomienkových podujatí a prípravu vzdelávacích materiálov, ktoré súvisia s vysťahovaním Maďarov z Felvidéku,“ uvádza sa v zdôvodnení rozhodnutia o pamätnom dni.
Felvidék je maďarský termín pre tzv. Hornú zem – historické pomenovanie časti Rakúsko-Uhorska, ktorá sa zhodujúcej s územím Slovenska.