Ako tisíce chlapcov po celom svete. Ahmed však býva v Molenbeeku. V bruselskej štvrti, ktorá sa v médiách stala symbolom teroristickej základne v Európe.
Osemnásťročný Ahmed sa tomu smeje, ako sa prepletá pomedzi ľudí. So šiltovku a v športovej súprave by zapadol medzi mládež kdekoľvek. Míňame však aj tradičnejšie oblečených najmä starších ľudí a ženy majú väčšinou na hlave šatky.
V Molenbeeku je práve deň trhu. Naokolo je všetko. Od oblečenia cez kuchynský riad až po cukrovinky, ovocie, zeleninu a korenie.
"Budem v novinách? Môj kamarát už bol v televízii,“ tvrdí Ahmed. Nevyzerá úplne spokojný, keď počuje, že bude v slovenskom denníku. Asi by si skôr predstavoval CNN. Podľa neho si však už ľudia na prítomnosť novinárov v Molenbeeku zvykli. "Ale nie každý vám odpovie tak ako ja,“ vraví.
Išiel by do Sýrie? Ahmed sa pri tejto otázke zarazí. "Čo by som tam robil?“ opýta sa po krátkej pauze a už sa opäť usmieva. "Tí teroristi sú blázni. Mohli zabiť kohokoľvek. Trebárs ľudí od nás. Veď aj ja cestujem mestskou dopravou,“ pripomína Ahmed bruselské útoky z 22. marca, pri ktorých na letisku a v metre zahynulo 32 ľudí, ktorých zabili traja samovražední atentátnici.
"Nie, nie, žiadna Sýria. Chcem študovať,“ dušuje sa Ahmed. Zatiaľ však len vypomáha v obchode. Keď v Bruseli spomeniete, že idete alebo, že ste boli v Molenbeeku, tak sa dočkáte dvoch typov reakcii. Ľudia sa vás pýtajú, či to naozaj myslíte vážne, alebo vám povedia, že predsa ide len o obyčajnú štvrť.
"Boli ste tam teraz?“ trochu neveriacky sa pýta Talianka Claudia, ktorá v belgickom hlavnom meste tri roky pracuje. Ona sama tvrdí, že sa v Bruseli ani po útokoch príliš nebojí. "Ale závisí to aj od toho, kde ste. Metrom však cestujem,“ vraví s tým, že život musí ísť ďalej.
Spojenie v Molenbeeku
Niekoľko dní pred útokmi v Bruseli v Molenbeeku zadržali Salaha Abdeslama, ktorý sa podieľal aj na masakre v Paríži vlani v novembri. Teroristi s prepojením na džihádistickú organizáciu Islamský štát zabili 130 ľudí.
Hlavou tejto extrémistickej bunky bol podľa doterajších informácií Abdelhamid Abaaoud. Terorista belgicko-marockého pôvodu pravdepodobne priviedol do Európy niekoľko desiatok francúzsky hovoriacich džihádistov, ktorí mali pripraviť útoky. Denník New York Times napísal, že Abaaouda, ktorý vyrástol v Molenbeeku, volali otecko.
"Molenbeek nie je žiadna teroristická základňa,“ reaguje Thomas Renard, expert na terorizmus z Kráľovského inštitútu pre medzinárodné vzťahy – Egmont v Bruseli. "Je to znevýhodnené prostredie s ekonomickými problémami.
Integrácia v ňom však zlyhala. A za to môžeme viniť všetkých politikov za posledných 20 rokov. Nezamestnanosť sa blíži k 40 percentám. Pre radikalizáciu je to úrodná pôda. V Molenbeeku však hovoríme o 85 ľuďoch z asi 823, ktorí sú v hľadáčiku belgických bezpečnostných zložiek. Nemyslím si, že to z Molenbeeku, kde žije okolo 100-tisíc ľudí, robí teroristickú základňu pre starý kontinent,“ povedal Renard.
Podľa doterajšieho vyšetrovania sa ukazuje, že teroristi v hlavnom meste Belgicka zabíjali preto, že ich plány na ďalšiu masakru vo Francúzsku zlyhali.
Denník Libération dokonca tvrdí, že bunka IS chcela zaútočiť aj na majstrovstvá Európy vo futbale. Tie sa konajú vo Francúzsku v lete a zúčastnia sa na nich aj slovenskí reprezentanti. Noviny sa pri informácii o možnom útoku odvolávajú na výpoveď Mohameda Abriniho, ktorý sa podieľal na atentátoch na bruselskom letisku a zadržali ho v Bruseli minulý týždeň.
V utorok v Belgicku obvinili ďalších dvoch mužov z plánovania útokov z 22. marca. Vo väzbe tak je už v súvislosti s krviprelievaním na letisku a v metre šesť ľudí. "Nemali by sme sa však sústreďovať len na Molenbeek, aby sme nestratili iné stopy a neušli nám iné bunky, ktoré s ním nemajú nič spoločné,“ hovorí Renard.
Teroristická sieť
Pomaly sa však rozpletá teroristická sieť, ktorú však predtým neboli bezpečnostné zložky schopné zastaviť. "V Belgicku sme prvých ľudí, ktorí odišli do konfliktu v Sýrii, zaznamenali už v druhej polovici roka 2011,“ uviedol Renard.
"Postupne ich počet narastal a tento fenomén si získal aj pozornosť tajných služieb. Bolo jasné, že čím dlhšie tam títo ľudia zostanú, tým budú radikálnejší a stanú sa nebezpečnými, keby sa vrátili.
Šéf služby v Belgicku to jasne povedal v apríli 2013. Takže sme si hrozbu uvedomovali pomerne skoro,“ pripomenul expert na stretnutí so slovenskými novinármi, ktoré zorganizoval Európsky parlament.
Podľa Renarda sa teda bezpečnostné služby venovali hrozbe, ale urobili aj chyby. Problémom bolo, že informácie v zložitom belgickom systéme nedostali vždy tam, kde by ich správne vyhodnotili. "Nejde o vyslovene štrukturálne zlyhanie. Skôr o problém koordinácie a výmeny informácií,“ myslí si odborník.
"Je potrebné posilniť tajné služby. Nemajú dosť peňazí na ľudí ani technické kapacity. Mali by sme pracovať na celkovej, integrovanej protiteroristickej stratégii, na ktorej by sa zúčastnili všetky úrovne belgickej vlády. Hovorím o veľmi vážnej hrozbe. Stále hovoríme o asi 800 ľuďoch, ktorí môžu byť nebezpeční, a o 36 mŕtvych za dva roky v Belgicku. Nemyslím si však, že preto potrebujeme úplne zásadne meniť postupy. Buďme pokojní a racionálni,“ tvrdí Renard.
"Ďalšie útoky však prídu,“ dodáva expert.