Zdôraznil, že systém jednej, komunistickej strany je nevyhnutný na ochranu systému. Odmietol tiež privatizáciu a sľúbil, že nepripustí šokovú terapiu v ekonomike.
„Musíme sa mať na pozore, viac ako inokedy,“ vyhlásil Castro v prejave pri začatí zjazdu pred obrovským portrétom svojho brata Fidela. Obamovo želanie ukončiť sankcie USA voči Kube nazval zmenou metód, ktorými sa Američania už od roku 1959, keď bratia Castrovci zvrhli proamerickú vládu, snažia priniesť na Kubu politické zmeny.
Obama a Castro v decembri 2014 oznámili, že chcú ukončiť desaťročia trvajúce nepriateľstvo a normalizovať vzťahy. Obama minulý mesiac uskutočnil historickú cestu na ostrov, nahneval však vládu v Havane výzvami po väčšej politickej slobode a demokracii v krajine ovládanej jednou politickou stranou.
Castro síce zostáva presvedčený o výhodách zlepšenia vzťahov so Spojenými štátmi. Zároveň dal najavo, že neverí sľubu Obamu, že USA sa nebudú usilovať o politické alebo ekonomické zmeny na Kube. Najlepšou obranou proti snahám Washingtonu ovládnuť Kubu sa v minulosti ukázal byť podľa neho systém jednej strany.
Niektorí mladší členovia strany tiež pred zjazdom vyjadrovali nespokojnosť a kritizovali Castra za pomalý pokrok v sľúbených hospodárskych reformách. Castro pripustil, že reformy by mali byť zavádzané rýchlejšie.
Zdôraznil, že Kuba sa nepohybuje smerom ku kapitalizmu. Za svoje vzory označil Čínu a Vietnam. Vyhlásil tiež, že odmieta privatizáciu štátneho majetku i sociálnych služieb a nič také sa za kubánskeho socializmu nestane.
Osemdesiatštyriročný Castro sa chystá odísť z funkcie prezidenta v roku 2018 a do konca štvordňového rokovania zjazdu má byť jasné, či zostane v čele strany až do roku 2021, alebo či preberie vedenie niekto mladší.
Komunistická strana vznikla v roku 1965 a je považovaná na Kube za silnejšiu ako vláda. Až do roku 2011 stranu formálne viedol Fidel Castro, jeho mladší brat však v skutočnosti prevzal vedenie už o niekoľko rokov skôr, napísali agentúry AFP a Reuters.