O legislatíve teraz musí holandské predsedníctvo únie vyjednávať s europarlamentom. Cieľom je nájsť zhodu na konečnej podobe pravidiel čo najrýchlejšie tak, aby stráž mohla začať vznikať čo najskôr, ideálne už v lete.
Spoločná pobrežná a pohraničná stráž EÚ, ktorej vytvorenie navrhla Európska komisia vlani v decembri, je súčasťou únijnej odpovede na migračnú krízu. Mala by pomáhať členským krajinám s ochranou vonkajšej hranice Európskej únie. Návrh pôvodne obsahoval aj kontroverzné ustanovenie o tom, že táto sila by mohla v určitej členskej krajine únie začať pôsobiť aj bez jej predchádzajúceho súhlasu. To sa však zmenilo.
„To je dôležité. Bude intervenovať vždy so súhlasom členskej krajiny. Štátna suverenita nesmie byť spochybnená,“ povedal novinárom eurokomisár pre vnútro Dimitris Avramopulos. Inštitúciou, ktorá bude mať „vedúcu“ úlohu, bude podľa neho v tomto smere Európska komisia, avšak vždy v spolupráci s členskými krajinami únie.
Dijkhoff pripomenul, že rokovania o konečnej podobe legislatívy s europarlamentom len začínajú. „Nemôžeme vám tak teraz ešte presne povedať, ako bude pobrežná stráž vyzerať,“ povedal. Podľa pôvodného návrhu komisie by mala vzniknúť rozšírením funkcií existujúcej agentúry Frontex a k dispozícii by mala mať najmenej 1 500 dôstojníkov ponúknutých členskými krajinami únie.
Krajiny nepodporili žiadnu z variánt kvót
Ministri vnútra krajín Európskej únie zatiaľ nepodporili ani jednu z variánt predstavy Európskej komisie o budúcom stálom mechanizme prerozdeľovania utečencov po štátoch dvadsaťosmičky. Na okraj štvrtkového rokovania v Luxemburgu to povedal námestník českého ministra vnútra Jiří Nováček. Názory na možné zavedenie povinných kvót boli totiž medzi členskými krajinami tak rozdielne, že sa nakoniec všetci priklonili k nemeckému návrhu sústrediť sa radšej na tie časti plánov komisie, o ktorých sa zrejme bude možné dohodnúť. Komisia však dala najavo, že v tejto chvíli svoj prístup meniť nemieni.
„Základom je všeobecný súhlas, že nemôžeme nerobiť nič a veci sa musia zmeniť. Zároveň je jasné, že niektoré prvky návrhov sú medzi členskými krajinami populárnejšie ako iné,“ pripustil na tlačovej konferencii holandský štátny tajomník pre spravodlivosť a migráciu Klaas Dijkhoff. Je podľa neho zjavné, že debata o nich by mohla „vydláždiť cestu“ k úspešnejšej diskusii o sporných prvkoch. Diskusia o budúcich veľkých zmenách by podľa neho naopak nemala paralyzovať terajšiu každodennú snahu o zvládnutie migračnej krízy.
Komisia by si podľa neho z debaty mala odniesť to, že jej plány majú ďalekosiahle dôsledky a je potrebné zamyslieť sa nad načasovaním a tempom debát o nich. „Hovoriť, že status quo je neudržateľný, to je jedna vec. Ale tiež musíme nájsť spôsob, ako ho zmeniť,“ zdôraznil Holanďan. Eurokomisár pre vnútro Dimitris Avramopulos dal však najavo, že ani štvrtková diskusia komisiu od predloženia návrhu neodradí. „Nerozhodli sme, ktorú variantu prijmeme. Na to máme čas,“ vyhlásil s tým, že čaká ešte ďalšiu diskusiu na úrovni členských štátov.
Komisia prišla s dvoma variantmi prerozdeľovanie žiadateľov o azyl. V miernejšie by bol súčasný systém doplnený o trvalý mechanizmus, ktorý by automaticky redistribúciou žiadateľov o azyl uľahčil krajinám vo chvíli, keď počty prichádzajúcich presiahnu určitú hranicu. Druhým variantom by bolo nahradenie súčasného systému, keď azylovú žiadosť riešia prvé krajiny, v ktorej sa utečenec dostal na územie EÚ. Namiesto toho by boli migranti rovno prerozdeľovaní do všetkých krajín únie podľa kľúča založeného na veľkosti, ekonomickom výkone krajiny, miere nezamestnanosti a ďalších kritériách.
Konkrétnu novú podobu pravidiel chce únijná exekutíva po prerokovaní s členskými krajinami a europarlamentu predložiť ešte do leta, diplomati niekedy spomínajú už máj.