Čierna Hora sa spolieha na slovenské predsedníctvo

, 23.04.2016 09:00

Naša krajina dúfa, že na konci slovenského predsedníctva Európska únia povie, že Čierna Hora splnila podmienky, aby sa mohli otvoriť rokovania vo všetkých kapitolách prístupového procesu, povedal v rozhovore pre Pravdu štátny tajomník pre európsku integráciu na Ministerstve zahraničných vecí a európskej integrácie Čiernej Hory a hlavný vyjednávač krajiny pre rokovania s EÚ Aleksandar Andrija Pejovič.

Aleksandar Andrija Pejovič zdôraznil, že...
Aleksandar Andrija Pejovič zdôraznil, že podpora pre členstvo v EÚ je medzi Čiernohorcami vysoká – dosahuje takmer 75 percent. Autor: MINISTERSTVO ZAHRANIČNÝCH VECÍ ČIERNEJ HORY

Prístupové rozhovory Čiernej Hory s EÚ sa začali v júni 2012. Aké sú hlavné úspechy, ale aj prekážky v tomto procese?
Naša krajina sa odvtedy výrazne transformovala. Prístupový proces sme zvlášť využili na posilnenie budovania právneho štátu, s čím súviseli nové prijaté zákony. V tejto spojitosti sme vytvorili dôležité orgány – napríklad spomeniem úrad špeciálneho prokurátora proti korupcii a organizovanému zločinu. Posunulo sa uvažovanie ministerstiev financií a hospodárstva, lebo ak sa štát chce stať členom EÚ, musí postupovať podľa pravidiel únie.

Ako postupuje Čierna Hora v praxi v oblasti právneho štátu?
Od septembra 2013 sme prijali spolu 51 zákonov a stovky nižších zákonných noriem a predpisov. Tým sme sa významne priblížili k európskym štandardom v oblastiach súdnictva, základných práv a boja proti korupcii. Okrem záväzku zlepšenia normatívneho rámca sa veľa urobilo aj v inštitucionálnej rovine, a tak bola okrem úradu špeciálneho prokurátora založená aj agentúra pre prevenciu korupcie, ktorá v súčasnosti spája právomoci bývalého riaditeľstva pre protikorupčné iniciatívy a komisie pre prevenciu konfliktu záujmov. Špeciálna prokuratúra vzniesla za posledných šesť mesiacov 73 obžalôb v prípadoch korupcie a celkovo je na súdoch o 27 percent menej nevyriešených prípadov.

Aké sú ekonomické ukazovatele?
V hospodárskej oblasti sme v predchádzajúcom roku zaznamenali rast HDP vo výške takmer 4 percent, ako aj rast priamych zahraničných investícií, ktorý bol v roku 2015 takmer o 100 percent vyšší ako v roku 2014. Turistická sezóna je takisto z roka na rok lepšia. To všetko vlieva optimizmus, že proces vyjednávania s EÚ sprevádzajú dobré ekonomické ukazovatele.

Spomeňte aj zložité veci.
Samozrejme, že pred nami stoja veľké výzvy, tak ako pred každým, kto sa vybral na cestu k členstvu v únii. Ide o to, ako si poradiť s 200-tisíc stranami legislatívnych textov EÚ. Potrebovali by sme armádu úradníkov, aby sme zvládli túto prácu. Zapojili sme preto aj ľudí z podnikateľského prostredia, mimovládok, univerzít. Prístupový proces je náročný na vlastné finančné zdroje. Zatiaľ ako nečlenský štát únie nemôžeme čerpať z eurofondov, takže sme odkázaní na seba. A dobre viete, že napríklad pri budovaní právneho štátu nestačí len prijímanie legislatívy, ale aj lepšie vybavenie súdov, prokuratúry a polície, čo stojí nemalé peniaze. Niekto sa nazdáva, že v prístupovom procese napredujeme pomalšie, iný si myslí, že celkom rýchlo. Podľa môjho názoru každý štát postupuje na základe svojich možností, čo platí aj o Čiernej Hore.

Slovensko bude od júla 2016 pol roka predsedať EÚ. Čo si od toho sľubujete?
V prvom rade chcem vyzdvihnúť, že Slovensko vytrvalo podporuje začlenenie krajín západného Balkánu do únie. Od obdobia, keď bude predsedať EÚ, si Čierna Hora sľubuje tri veci – že otvoríme nové kapitoly s úniou a že sa nám po niekoľkých rokoch začne dariť už niektoré uzatvárať. To sú dve veci. Tretia je tá, že dúfame, že to bude už na konci slovenského predsedníctva, keď EÚ povie, že Čierna Hora splnila podmienky, aby sa mohli otvoriť rokovania vo všetkých kapitolách. Od Bratislavy oceníme politickú aj technickú podporu v našom integračnom úsilí.

Prečo existuje medzi obyvateľmi Čiernej Hory výrazný rozdiel v podpore pre členstvo v NATO a EÚ?
Podpora pre členstvo v únii je vysoká – dosahuje takmer 75 percent. Vstup do aliancie si želá necelých 50 percent občanov, pričom 35 percent je proti a zvyšok tvoria názorovo nerozhodnutí. Vysvetlenie tohto rozdielu spočíva v tom, že ľudia viac vnímajú EÚ ako spoločenstvo spájajúce sa so sociálnymi a ekonomickými výhodami, možnosťami pracovať, cestovať alebo študovať v zahraničí. NATO je, naopak, vojenská obranná organizácia. Psychologicky je pochopiteľné, že ľudia sa viac prikláňajú k EÚ, pretože v nej vidia viac priamych osobných výhod. Treba pritom upozorniť, že sa nám podarilo zmeniť názor verejnosti na členstvo v aliancii – misky váh verejnej mienky sa za posledné dva roky obrátili. Vtedy si totiž 45 percent Čiernohorcov neželalo vstúpiť do NATO a za členstvo bolo 35 percent opýtaných.

Prečo je podpora pre vstup do aliancie vyššia ako pred dvoma rokmi?
Verejná kampaň, mimochodom, aj s podporou slovenského rezortu diplomacie a Slovenskej atlantickej komisie, prispela k tomu, že mnohí Čiernohorci sa zbavili predsudkov – pochopili, uverili, že aliancia nás nejde zaťahovať do nejakej vojny, že u nás nebudú základne, že členstvo nezruinuje štátny rozpočet. A, naopak, že vstup do NATO znamená získanie nevyhnutých bezpečnostných záruk. Členstvo v NATO taktiež zvýši objem zahraničných investícií, čo pozitívne ovplyvní aj zamestnanosť.

Čierna Hora má problém s používaním meny. Pred niekoľkými rokmi ste jednostranne zaviedli euro, ale Európska komisia a Európska centrálna banka vyjadrujú nespokojnosť. Ako sa dá vyriešiť tento spor?
Euro sme začali používať ako platidlo spoločne s prvou skupinou krajín EÚ, ktoré prijali túto menu. Upozorňujem, že sme neurobili vtedy nič protiprávne, pretože únia zakázala jednostranné zavedenie eura v roku 2007, čo bolo niekoľko rokov po tom, čo túto menu zaviedla do svojho obehu Čierna Hora. Verím, že s európskymi inštitúciami sme na dobrej ceste dosiahnuť dohodu, že budeme môcť legálne naďalej používať euro a keď sa staneme členom únie, začneme plniť maastrichtské kritériá. Mimochodom, ani dnes nie sme veľmi vzdialení od ich splnenia.

Naozaj máte pochopenie pre súhlas so zachovaním eura?
Verím, že áno. Veď opak by nebol rozumný. Zriekli by sme sa eura a čo by sme urobili? Zaviedli menu, ktorá na našom území platila pred sto rokmi? Zavedenie inej meny by pritom bolo finančne nákladné, technicky zložité. A trvalo by len niekoľko rokov, než by sme oficiálne vstúpili do eurozóny. Takýto postup by nedával zmysel. Celkovo by to bol krok, ktorý by jedine ublížil čiernohorskej ekonomike.

Môže rýchlejšie tempo prístupového procesu Čiernej Hory, respektíve potom vstup do EÚ citeľne povzbudiť iné krajiny na Balkáne?
Jednoznačne áno. Balkánske krajiny sú ako jedna rodina – pozeráme sa, čo robí druhý, sledujeme, ako sa mu darí. Keď sa Chorvátsko po dlhšej pauze v rozširovaní únie stalo jej členom, znamenalo to povzbudenie pre Čierne Horu. Skrátka videli sme, že aj na Balkáne je možné začleniť sa do EÚ. Podobne to vidím s príbehom Podgorice – keď to dokážeme, môžeme inšpirovať Srbsko, Macedónsko, Bosnu a Hercegovinu. Hovorím to aj o povzbudení v súvislosti s členstvom v NATO (Čierna Hora dostala pozvanie do aliancie v decembri 2015, pozn. red.).

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#štátny tajomník #predsedníctvo EÚ #mierové rokovania #Čierna Hora
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk