Má za cieľ obmedziť rast globálnej teploty do konca storočia na maximálne 2 °C. Ako informoval Martin Lipták z tlačového oddelenia Kancelárie prezidenta, Parížska klimatická dohoda bude po podpise prezidentom predložená vláde Slovenskej republiky s návrhom na jej ratifikáciu. V delegácii prezidenta Kisku v New Yorku bol minister životného prostredia László Solymos.
Kiska počas plenárneho zasadnutia za prítomnosti generálneho tajomníka OSN Pan Ki-muna a hláv štátov nazval Parížsku dohodu historickým míľnikom. „Svet dostal novú nádej. Podpisom dohody potvrdzujeme naše odhodlanie spoločne konať. Ďalším krokom by mala byť rýchla ratifikácia dohody. Nesmieme strácať čas, pretože nás čaká veľa práce,“ povedal Kiska s tým, že implementácia dohody nebude jednoduchá, pretože podmienky a kapacity jednotlivých krajín sa líšia. „Najzraniteľnejšie štáty by mali dostať pomoc,“ vyhlásila hlava štátu.
Prezident v tejto súvislosti pripomenul aj blížiace sa predsedníctvo Slovenskej republiky v Rade Európskej únie, ktorého úlohou bude aj úsilie o čo najrýchlejšiu implementáciu dohody. „Zníženie emisií CO2 nie je vecou voľby. Vieme, že naša produkcia i spotreba musí byť viac udržateľná, viac energeticky efektívna. Pozrime sa bližšie na enormné možnosti technológií a inovácií,“ dodal prezident.
Kiska tiež pripomenul záväzok Slovenska ako členského štátu Európskej únie znížiť do roku 2030 emisie o 40 percent v porovnaní s rokom 1990. „Na ceste za splnením tohto spoločného cieľa dosiahlo Slovensko zatiaľ dobré výsledky, pričom si udržalo silný ekonomický rast, založený na konkurencieschopnom prostredí a exportne orientovanej ekonomike,“ myslí si Kiska. Záväzok však podľa prezidenta splníme len vtedy, ak budeme spolupracovať aj naprieč podnikateľským sektorom a občianskou spoločnosťou. „Široká a otvorená diskusia s verejnosťou je veľmi dôležitá,“ uzavrel.
Kiska rokoval s Pan Ki-Munom
Kiska v New Yorku rokoval s generálnym tajomníkom OSN Pan Ki-Munom. Témou diskusie bol obsah Parížskej klimatickej dohody.
Informoval o tom prezidentov hovorca Roman Krpelan. Obaja vyzvali na čo najrýchlejšiu ratifikáciu zmluvy, aby vstúpila do platnosti.
Partneri hovorili aj o voľbe nového generálneho tajomníka, nevyhli sa téme utečeneckej a migračnej krízy. Kiska generálneho tajomníka informoval, že sa zúčastní na Svetovom humanitárnom kongrese v Istanbule. Hlava štátu v piatok takisto rokovala aj s predsedom Valného zhromaždenia OSN Mogensom Lykketoftom.
Predstavitelia 175 krajín sveta, vrátane desiatok hláv štátov a vlád, v sídle OSN v New Yorku podpísali historickú dohodu o boji proti klimatickým zmenám, ktorú sa podarilo uzavrieť vlani v decembri počas konferencie v Paríži.
Ako prvý tzv. Parížsku dohodu signoval francúzsky prezident Francois Hollande.
Slávnostná ceremónia sa v New Yorku uskutočnila pri príležitosti Dňa Zeme, ktorý upriamuje pozornosť na potrebu ochrany životného prostredia.
Mnohí zo signatárov boli zastúpení na úrovni ministrov, napríklad za Spojené štáty dokument podpísal šéf diplomacie John Kerry.
Doposiaľ žiadnu medzinárodnú dohodu nepodpísalo také množstvo krajín hneď v prvý deň, keď tak mohli urobiť.
„Lámeme rekordy a to je dobrá správa. Ako ste ukázali už len samotným aktom podpísania, moc vytvoriť lepší svet je vo vašich rukách,“ vyhlásil na ceremónii generálny tajomník OSN Pan Ki-mun, ktorý súčasne varoval, že čas na zvrátenie procesu globálneho otepľovania sa kráti. Zvyšné krajiny môžu svoj podpis pripojiť ešte v priebehu nasledujúceho roka. Dohovor by mal vstúpiť do platnosti najneskôr v roku 2020. Mnohí očakávajú, že sa tak stane omnoho skôr, podľa niektorých možno ešte v priebehu tohto roka.
Zmluva nadobudne účinnosť, ak ju ešte jednotlivé štáty ratifikujú aj na národnej úrovni. Musí tak urobiť najmenej 55 krajín, na ktoré pripadá najmenej 55 percent globálnych emisií skleníkových plynov. USA a Čína, ktoré majú 40-percentný podiel na svetových emisiách, plánujú pristúpiť k dohode ešte tento rok. Peking tak mieni učiniť ešte pred septembrovým summitom skupiny G-20.
Dlhodobým cieľom parížskej dohody, ktorá má nahradiť tzv. Kjótsky protokol, je udržanie rastu globálnej teploty pod dva stupne Celzia v porovnaní s predindustriálnou érou s tým, že sa krajiny budú snažiť o obmedzenie na 1,5 stupňa Celzia.
Prelom má priniesť dôrazné znižovanie emisií skleníkových plynov na úrovni jednotlivých štátov a postupný prechod na nové modernejšie technológie. Dohoda je výsledkom parížskej Konferencie OSN o klimatických zmenách (COP21), na ktorej ju odsúhlasilo takmer 200 krajín sveta.