Bojkot v chorvátskom Osvienčime

, , 23.04.2016 09:40
Chorvátsko, Jasenovec, pamätník
Pod kamenným kvetom v jasenovackom memoriálnom komplexe (na archívnej snímke z roku 2010) v piatok zástupcovia židovských obcí ani strešnej organizácie chorvátskych Srbov neboli. Autor: ,

Chorvátsko si pripomína temnú kapitolu svojich dejín rozdelené. Na každoročnej oficiálnej spomienke na desaťtisíce obetí, ktoré za druhej svetovej vojny zahynuli v koncentračnom tábore Jasenovac, sa v piatok nezúčastnili predstavitelia Srbov, Židov a ani Zväzu protifašistických bojovníkov.

Ich združenia pietnu akciu bojkotovali na protest proti pasivite novej národnokonzer­vatívnej vlády voči zľahčovaniu a popieraniu zločinov vojnového ustašovského režimu.

Jasenovac je známy ako chorvátsky Osvienčim. Pamiatke väzňov, ktorí sa z neho 22. apríla 1945 pokúsili prebiť na slobodu, i masám ich povraždených druhov sa na breh Sávy, asi sto kilometrov juhovýchodne od Záhrebu, prišli aj v piatok pokloniť vládni predstavitelia. Chýbali však hlavní reprezentanti spoločenstiev, ktoré v Jasenovci počas krutovlády ustašovcov v rokoch 1941 až 1945 priniesli najväčšie obete. Oficiálnu delegáciu viedol premiér Tihomir Oreškovič, ktorý vyjadril ľútosť nad tým, že Srbi, Židia a združenia antifašistov sa rozhodli usporiadať samostatné spomienkové podujatia. „Je mi ľúto, že sa v tomto našom Chorvátsku delíme okolo nejakej minulosti, lebo si myslím, že Jasenovac by mal byť tým miestom, kde sa všetci spoločne stretneme,“ netajil svoje sklamanie z bojkotu.

Protestujúce združenia vláde vyčítajú, že zatvára oči nad aktivizujúcimi sa neofašistami i pokusmi spochybňovať vojnové zločiny ustašovcov. Sám premiér Oreškovič bol minulý mesiac svedkom, ako počas priateľského futbalového zápasu s Izraelom tribúny skandovali ustašovské "Za dom – spremni!” (Za domovinu – pripravení!), obdobu gardistického pozdravu Na stráž! Odporcovia neonacistov sa však od neho ráznej reakcie nedočkali.

Pokusy revidovať dejiny a ustašovcov vykresľovať len ako príliš radikálnych vlastencov majú pritom priamu podporu aj v radoch ministrov. Šéf rezortu kultúry Zlatko Hasanbegovič napríklad tento mesiac po premiére kontroverzného filmu Jasenovac – Pravda jeho autora Jakova Sedlara vysoko vychválil. „Takéto filmy sú užitočné, pretože hovoria o mnohých tabuizovaných témach. To je najlepší spôsob, ako konečne vniesť svetlo do kontroverzných miest chorvátskych dejín,“ vyhlásil o filme, ktorý opisuje tábor nie ako vyhladzovací, ale ako pracovný, tak ako ho označovali aj ustašovci. Režisér Sedlar spochybnil aj oficiálny chorvátsky odhad počtu obetí z Jasenovca, ktorý je niekoľkonásobne nižší ako ten, ku ktorému dospeli srbskí historici, a tvrdí, že v tábore nezahynulo 83-tisíc väzňov, ale nanajvýš polovica tohto počtu.

Postoj ministra Hasanbegoviča k prehodnocovaniu vojnových zločinov ustašovcov chorvátskych antifašistov neprekvapil. Médiá nedávno odhalili jeho neoustašovskú minulosť. Pred dvadsiatimi rokmi v extrémistických plátkoch písal oslavné články o ustašovských „hrdinoch“ a „mučeníkoch“ a pred fotoaparátom pózoval s ustašovskou čiapkou na hlave. Hasanbegovič však vyhlásil, že ide o starú záležitosť, ktorú dnes opozícia proti nemu zneužíva, a jej tlaku na odstúpenie nepodľahne.

Hasanbegovič v piatok v Jasenovci odmietol zodpovednosť za bojkot pietnej ceremónie. Vinu pripísal tým, ktorí túto vojnovú tragédiu „zbytočne politizujú“.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Chorvátsko #koncentračné tábory
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk