Zmena v Rakúsku: Voliči potrestali vládnuce strany

Sklamaní voliči prepísali politické dejiny. Prvý raz od skončenia druhej svetovej vojny nebude rakúskym prezidentom ani ľudovec, ani sociálny demokrat. Žiadny kandidát z dvoch vládnucich politických strán nepostúpil do druhého kola volieb, čo sa doteraz nikdy nestalo.

24.04.2016 09:54 , aktualizované: 25.04.2016 09:00
Norbert Hofer Foto: ,
Prezidentský kandidát, ktorý postúpil do rozhodujúceho druhého kola volieb. Kandidát pravicovej populistickej Slobodnej strany Rakúska Norbert Hofer.
debata (87)

Volebné finále, ktoré sa uskutoční 22. mája, sa stane duelom medzi 44-ročným Norbertom Hoferom z pravicovej populistickej Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) a ďalším mimovládnym kandidátom. Mohol by ním byť 72-ročný Alexander Van der Bellen, niekdajší predseda Strany zelených, alebo 69-ročná bývalá predsedníčka najvyššieho súdu Irmgard Grissová, ktorá kandidovala ako nezávislá. Vyplýva to z odhadov nedeľňajšieho prvého kola volieb. „Hofer má šancu získať okolo 37 percent hlasov, Van der Bellen takmer 20 a Grissová bezmála 19 percent," informovala stanica ORF. Až za nimi sa umiestnili kandidáti vládnych strán, ktoré utrpeli totálny debakel. Sociálnodemokra­tický uchádzač Rudolf Hundstorfer a ľudovecký Andreas Khol podľa prvých odhadov získali zhodne po jedenástich percentách hlasov.

Frustrácia z politikov

Výsledky prvého kola sú zrkadlom rozčarovania v spoločnosti, usudzuje politický analytik Thomas Hofer. „Popularita Van der Bellena a Grissovej ukazuje silnú frustráciu rakúskych voličov zo všetkých politikov. Sú nahnevaní, preto sa rozhodli hlasovať za kandidátov, ktorí sú proti establišmentu," povedal pre stanicu Deutsche Welle. (Van der Bellen sa napriek členstvu v Strane zelených rozhodol podobne ako Grissová kandidovať ako nezávislý.)

Hlasovanie znamená pád dvoch tradičných strán, ktoré sú takmer nepretržite pri moci v dlhom povojnovom období. „V poslednom desaťročí sa nedokázali modernizovať a pritiahnuť k sebe nových voličov," poznamenal politológ Peter Hajek pre agentúru AFP.

Odovzdávanie hlasov prinieslo aj zmenu v tom, čo si voliči prednostne všímajú. „V minulosti sa zamerala pozornosť v prezidentských voľbách na osobnosti, ale v tomto roku zohrali úlohu aj politické veci. Hundstorfer a Khol platia za zlyhania svojich strán," citoval server Local Karinu Cyrtilovú z agentúry OGM, ktorá sa zaoberá verejnou mienkou.

Prezidentský kandidát, ktorý postúpil do... Foto: SITA/AP, Ronald Zak
Alexander Van der Bellen Prezidentský kandidát, ktorý postúpil do rozhodujúceho druhého kola volieb. Alexander Van der Bellen je niekdajší predseda Strany zelených.

Rozpustiť. Nevymenovať

Rozhodovanie voličov výrazne poznačilo niekoľko okolností. Veľkou témou je utečenecká kríza, v ekonomickej oblasti rastie nezamestnanosť a vládnutiu koaličných partnerov nerobia dobré meno časté verejné rozpory.

Hoferovi z FPÖ nahrala nálada v spoločnosti v súvislosti s migračnou krízou. Kancelár Werner Faymann najprv podporil politiku otvorených dverí pre utečencov podľa vzoru nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, ale vláda potom zistila, že vývoj je neudržateľný a zaviedla kontroly na hraniciach a stanovila limit na počet žiadateľov o azyl. Hofer, ktorý by najradšej poslal preč všetkých prisťahovalcov, mohol ťažiť z rozpačitého dojmu mnohých voličov. Van der Bellen, naopak, sa zastáva migrantov a v Rakúsku je stále dosť ľudí, čo sú podobne ústretoví.

Ústava síce neposkytuje prezidentovi balík silných právomocí, ale má niektoré, ktorými môže výrazne zasiahnuť do politického diania. Alpská krajina by to pocítila v prípade víťazstva ktoréhokoľvek kandidáta. „Neváhal by som rozpustiť parlament a vypísať predčasné voľby," pripomenul denník Die Presse výrok Hofera.

Van der Bellen by vyvolal rozruch, keby o dva roky v riadnom termíne parlamentných volieb zvíťazila FPÖ. „Nikdy by som nedovolil, aby sa stal kancelárom politik z tejto strany," zdôraznil podľa agentúry Reuters. FPÖ má pritom šancu uchádzať sa o pokus zostaviť vládu, lebo v prieskumoch by ju volilo približne 30 percent opýtaných. Ľudovci a sociálni demokrati sú za ňou, súčet podpory týchto dvoch strán im zatiaľ nezaručuje, že by znovu dokázali vytvoriť vládny koaličný tandem.

Odchod Fischera

Voľby znamenajú vynútený koniec vo funkcii pre Heinza Fischera, ktorý bol vo viedenskom Hofburgu dvanásť rokov. Ústava mu už nedovoľuje tretíkrát kandidovať. (Zvolený bol dva razy; v Rakúsku je funkčné obdobie prezidenta šesť rokov, nie päť rokov ako na Slovensku). Fischer odchádza z úradu ako celkom populárna hlava štátu. Priame voľby prezidenta existujú v povojnovej alpskej republike od roku 1951.

Agentúrnu správu sme nahradili textom z denníka Pravda.

© Autorské práva vyhradené

87 debata chyba
Viac na túto tému: #voľby #Rakúsko