Pravda, niekdajší minister informácií z čias režimu Slobodana Miloševiča prekonal najlepší výsledok svojho bývalého šéfa už pred dvoma rokmi a v nedeľňajšom predčasnom meraní síl si od voličov vypýtal len prídavok.
Vypísanie mimoriadnych volieb (ktoré v Srbsku až také mimoriadne nie sú, keďže od pádu Miloševiča sa konali už piaty raz) premiér zdôvodnil potrebou plného mandátu pre chystané bolestivé reformy, ktoré majú Srbsku vydláždiť cestu do EÚ. „Som si takmer istý, že budeme pokračovať v našom procese európskej integrácie a budeme musieť urýchliť prístupový proces," povedal Vučič po tom, čo odvolil. Podľa agentúry AP sľúbil, že Srbsko si zachová „tradičné vzťahy s priateľmi na Východe". Zdôraznil však, že v otázke smerovania do EÚ očakáva od srbských občanov „strategické a dlhodobé rozhodnutie", pri presadzovaní ktorého ako premiér nebude robiť „žiadne kompromisy".
Vučičovi oponenti najmä z radov rozdrobených proeurópskych liberálov ho obviňujú z autokratických sklonov a mocibažnosti, ktorá vysoko prekračuje normálnu mieru. Argument, že mu ide iba o mandát na bolestivé reformy a urýchlenie prístupového procesu s EÚ, odmietajú s tým, že už doteraz mala jeho strana v parlamente pohodlnú 63-percentnú väčšinu a s koaličnými socialistami dokonca 83-percentnú, pričom smerovanie do únie podporovala aj kompletná parlamentná opozícia. „Ovládol celú scénu," upozornil na podmanenie si verejnoprávnych médií zo strany premiéra šéfredaktor liberálneho týždenníka Vreme Dragoljub Žarkovič. „Náš deň sa ráno začína s Vučičom a posledné, čo vidíme predtým, než sa odoberieme do postele, je znova Vučič," povedal pre AP.
O tom, že Vučič znova suverénne zvíťazí, neboli vopred žiadne pochybnosti. Jeho Srbskej pokrokovej strane (SNS) prieskumy zhodne predpovedali zisk na hranici polovice všetkých odovzdaných hlasov. Socialisti doterajšieho šéfa diplomacie Ivicu Dačiča mohli podľa odhadov rátať s vyše desiatimi percentami. Až tretia priečka tak pripadla opozícii. Siahla po nej ultranacionalistická Srbská radikálna strana. Radikáli sa pod vedením Vojislava Šešelja, ktorého haagsky tribunál minulý mesiac prvostupňovým rozhodnutím zbavil obvinenia z vojnových zločinov, po dvoch volebných neúspechoch znova vracajú do parlamentu, kde budú vystupovať ako hluční odporcovia eurointegračných snáh Srbska. Všetky ostatné strany sa pohybovali v okolí päťpercentného prahu zvoliteľnosti a tak s napätím sledovali priebežné zratúvanie hlasov.
Vučič je dnes bezkonkurenčne najpopulárnejší srbský politik. Niekdajší ultranacionalista, ktorý kedysi hlásal, že Bosniaci za každého zabitého Srba musia zaplatiť sto životmi a za vojny v Kosove ako minister tvrdo obmedzoval slobodu tlače, prešiel za osem rokov, odkedy opustil rady Šešeljových radikálov, zásadným prerodom a dnes je horlivým stúpencom európskej integrácie Srbska. Práve jeho zásluhou začal Belehrad rokovať s Prištinou, vzdal sa kontroly nad prevažne srbským severom Kosova a koncom minulého roku si tým od Európskej únie vyslúžil začatie prístupových rozhovorov. Hoci Vučič naďalej presadzuje neutralitu Srbska voči vojenským blokom, tento rok podpísal s NATO dohodu o prehĺbení vzájomnej spolupráce.
Popularite premiéra neublížila ani stále vysoká nezamestnanosť (18 percent), ani nízke priemerné mzdy (350 eur). „Občania v našich prieskumoch uvádzajú, že sa im ťažko žije, na druhej strane v Srbsku nikdy nebol taký vysoký počet ľudí, podľa ktorých krajina ide dobrým smerom," uviedol pre Deutsche Welle zaujímavý paradox sociológ Djordje Vukovič. „Majú veľmi vysoké očakávania, ktoré spájajú s osobou premiéra Vučiča, lebo táto kampaň sa neopierala o jednu stranu, ale výhradne o jedného človeka," dodal.
Agentúrnu správu sme nahradili textom z denníka Pravda.