Prvé miesto odporcu utečencov v prvom kole nebolo prekvapením, podporilo ho však nečakane veľa hlasujúcich. Kým v predvolebných prieskumoch ho podporovalo približne 25 percent opýtaných, vo voľbách dostal až 36,4 percenta hlasov. Vysoký zisk zaskočil aj samotného Hofera: „Som veľmi vďačný a plný pokory. Výsledok v tomto rozsahu som vôbec nečakal.“
Veľká spokojnosť FPÖ
Nálada v tábore FPÖ je vynikajúca, lebo strana dosiahla najlepší výsledok na celoštátnej úrovni počas svojej existencie. „Je to historický výsledok, vďaka ktorému Rakúšania prepíšu dejiny. Začínajú sa politicky celkom nové časy,“ vyhlásil predseda FPÖ Heinz-Christian Strache o volebnom úspechu Hofera.
Hofer sa stretne v súboji o prezidentské sídlo v Hofburgu 22. mája s Alexandrom Van der Bellenom, niekdajším predsedom Strany zelených, ktorý sa zastáva žiadateľov o azyl. Dá sa očakávať, že téma migrácie bude patriť medzi hlavné v ich volebnom súperení.
Na svojho súpera síce Van der Bellen stráca presne 16 percent (podporilo ho 20,4 percenta voličov), ale má výraznú šancu, že si ho vyberú mnohí ďalší hlasujúci. Očakáva sa, že ho verejne podporia všetci neúspešní kandidáti s dvojciferným ziskom hlasov v prvom kole. Samozrejme, že bude otázne, koľko voličov sa bude riadiť odporúčaním nevoliť Hofera, ale prikloniť sa k Van der Bellenovi.
Unikol o dve percentá
Nechýbalo pritom veľa a Rakúsko mohlo mať šancu, že do Hofburgu sa prvý raz dostane žena. Bývalá predsedníčka najvyššieho súdu Irmgard Grissová zaostala za druhým Van der Bellenom len o necelé dve percentá hlasov.
Ako bolo už známe v nedeľu večer po zverejnení prvých odhadov výsledkov volieb, včera sa potvrdil debakel kandidátov obidvoch koaličných strán. Ľudovec Andreas Khol a sociálny demokrat Rudolf Hundstorfer získali zhodne iba po 11,2 percenta hlasov. „Je to sklamanie, z výsledkov som smutný. Nechcem však vyvodzovať žiadne personálne dôsledky,“ reagoval ľavicový kancelár Werner Faymann.
Rakúske médiá poukazujú na volebnú nedeľu ako na šok, ktorý musia zažívať obe vládnuce strany. Stalo sa totiž prvýkrát v povojnových dejinách, že ich kandidát nepostúpil do druhého kola volieb. Pod neúspech Khola a Hundstorfera sa výrazne podpísala nespokojnosť veľkej časti Rakúšanov s tým, ako vláda postupuje pri riešení utečeneckej krízy.
Politické dianie v alpskej krajine v posledných mesiacoch pritiahlo k volebným urnám oveľa viac občanov v porovnaní spred šiestich rokov, keď hlasovalo 53,6 percenta oprávnených Rakúšanov. Teraz prišlo rozhodovať o novej hlave štátu až 68,1 percenta ľudí.
Mimochodom, v roku 2010 sa nekonalo finále medzi dvoma kandidátmi s najvyšším ziskom hlasov, pretože Heinz Fischer, ktorý obhajoval mandát, prekročil nadpolovičnú väčšinu už v prvom kole. Obľúbený prezident, ktorý po dvoch funkčných obdobiach teraz už nemohol kandidovať, vtedy presvedčil 53,6 percenta voličov.
Radosť krajnej pravice
Úspech Hofera privítali lídri krajne pravicových strán vo významných európskych krajinách. „Bravo, Rakúšania. Úprimne blahoželám môjmu priateľovi z FPÖ k skvelému výsledku,“ odkázala Marine Le Penová, šéfka Národného frontu, ktorá sa chystá kandidovať na jar 2017 vo francúzskych prezidentských voľbách, pričom asi postúpi do druhého kola.
Tešil sa aj Geert Wilders, ktorý vedie holandských krajne pravicových populistov: „Fantastické!“ Radovala sa aj talianska nacionalistická strana Liga severu: „Cítim obrovskú radosť z veľkolepého úspechu, ktorý sa črtá v Rakúsku pre nášho historického spojenca FPÖ,“ zdôraznil šéf strany Matteo Salvini v narážke na šancu Hofera vyhrať v druhom kole.
Postupujúci kandidáti do druhého kola volieb
Norbert Hofer
- Uchádzač za Slobodnú stranu Rakúska (FPÖ), ktorý je vyštudovaný letecký inžinier, získal v prvom kole 36,4 percenta hlasov. Má 45 rokov. Pôsobí ako druhý podpredseda parlamentu, patrí medzi hlavných ideológov strany.
- Bezvýhradne presadzuje odmietajúci prístup voči cudzincom, požaduje uzatvorenie
hraníc v súvislosti s utečeneckou krízou. Je známy nielen ako vášnivý poľovník, pretože niekedy chodieva s revolverom do parlamentu, lebo tvrdí, že sa bojí migrantov. Hovorieva, že nastal čas vyzbrojiť sa.
Foto: SITA
- V prípade víťazstva v prezidentských voľbách by rozpustil parlament a vypísal
predčasné voľby. Zdôrazňuje, že vo vzťahu k vláde by sa správal ako oponent. „Mnohí by sa zrazu začali čudovať, čo je možné,“ vyhlásil v predvolebnej televíznej debate.
- Je ženatý, má štyri deti. Trpí kvadruplegiou, čo je v jeho prípade čiastočné ochrnutie všetkých štyroch končatín, spôsobené poškodením miechy v dolnej krčnej oblasti. Úraz utrpel v roku 2003, keď sa zrútil pri paraglajdingu.
Alexander Van der Bellen
- Kandidát Strany zelených, ale do kampane išiel ako nezávislý. Tento vyštudovaný ekonóm bol v minulosti jej predsedom (v období 1997 – 2008). Dávnejšie býval členom sociálnej demokracie. V prvom kole ho podporilo 20,4 percenta voličov. Má 72 rokov. Zasadá vo viedenskom obecnom zastupiteľstve.
Foto: SITA
- Obhajuje imigráciu; až tak vehementne, že avizoval, že ako prezident by nikdy
nedovolil vymenovanie zástupcu Slobodnej strany Rakúska na čelo vlády. Zachoval by sa rovnako aj v prípade, že táto strana by vyhrala parlamentné voľby v roku 2017, čo naznačujú prieskumy verejnej mienky. Jeho postoj vyplýva aj z toho, že sa mu nepáči, ako FPÖ spochybňuje existenciu EÚ.
- Pokiaľ ide o utečeneckú krízu, kritický je aj na adresu súčasnej vládnej koalície. Vyčíta jej, že začala tvrdo postupovať voči žiadateľom o azyl.
- Je ženatý, v decembri 2015 sa oženil s dlhoročnou priateľkou Doris Schmidauerovou. S bývalou manželkou Brigitte má dvoch synov. Má zmiešaný pôvod – jeho matka bola Estónka a otec Rus s holandskými koreňmi.
(čtk, zah)