Následky černobyľskej havárie odstraňovali hrdinovia

„Zo 187-tisíc likvidátorov následkov havárie bola diagnostikovaná choroba z ožiarenia u 137 ľudí, ktorí sa nachádzali v prvé dni v blízkosti poškodeného 4. reaktora,“ povedal pre Pravdu Rafael Araťuňan, námestník riaditeľa Inštitútu pre otázky bezpečného rozvoja jadrovej energetiky pri Ruskej akadémii vied.

Existuje vôbec presný počet obetí černobyľskej havárie?
Vieme, že na likvidácii následkov havárie sa zúčastnilo celkove 187-tisíc likvidátorov. Za posledných niekoľko desaťročí diagnostikovali chorobu z ožiarenia v 134 prípadoch. U ľudí, ktorí boli v prvé dni v bezprostrednej blízkosti poškodeného 4. bloku elektrárne. Z nich 28 zomrelo do niekoľkých mesiacov po havárii. Z toho 27 v Rusku. Ďalších 20 zomrelo v posledných dvadsiatich rokoch z rozličných dôvodov. Zo spomínaného celkového počtu likvidátorov ochorelo na leukémiu 122 ľudí. V 37 prípadoch to mohlo byť iniciované černobyľskou radiáciou. Podľa Národného radiačno-epidemiologického registra bolo začiatkom roku 2016 v Rusku medzi obyvateľmi z černobyľského územia 993 prípadov rakoviny štítnej žľazy. Z toho v 99 prípadoch z nich to mohla mať na svedomí černobyľská radiácia.

Aké boli hlavné príčiny katastrofy?
Verzie obsahujú všeobecnú predstavu o možných scenároch havárie. Ich základom však je nekontrolovaný nárast výkonu reaktora, ktorý vyústil do tepelnej explózie. Za prvopočiatočnú príčinu havárie však možno považovať zlyhanie ľudského faktora.

V čom konkrétne?
Zmena na reaktore vykonávala pokus, s ktorým sa nerátalo pri jeho exploatácii.

Často sa hovorí o úložiskách zamoreného odpadu. Aký je ich súčasný stav a aký osud stihol techniku, ktorú záchranári používali v prvých dňoch po havárii?
V černobyľskej elektrárni sa vyhorené palivové súbory skladujú v tzv. mokrom sklade. Vyhorené palivo je v bazénoch v blízkosti prvého a druhého bloku. Techniku, ktorú použili pri likvidácii následkov havárie, postupne likvidovali a zvyšok po skončení operácie. Počas prevádzky elektrárne sa na jej území nahromadilo viac ako 21 000 jednotiek vyhoreného jadrového paliva. V súčasnosti je v piatich sekciách skladu postaveného v roku 1986 viac ako 18¤000 palivových súborov. Existujúci sklad však neumožňuje dlhodobé skladovanie všetkého vyhoreného paliva, ktoré sa nachádza v elektrárni. V rámci komplexného programu vyradenia objektu z prevádzky sa buduje nový dočasný tzv. suchý sklad z množstvom hermetických nádob umiestnených vo vetraných moduloch. Podľa informácie z konca roku 2015 projekt sa podarilo realizovať na 79 percent a stavebné práce na 64 percent. Projektovaná dĺžka skladovania viac ako 21 000 súborov vyhoreného paliva z elektrárne je viac ako 100 rokov.

Dnes sa často porovnáva černobyľská havária s relatívne nedávnou tragickou udalosťou v japonskej atómovej elektrárni Fukušima. Sú podobné?
Ak porovnávame obe havárie, v Černobyli v roku 1986 a v Japonsku v roku 2011, tak pripomínam, že sovietskym jadrovým odborníkom sa za šesť mesiacov podarilo vybudovať sarkofág známy ako Úkryt, ktorý doteraz umožňuje blokovať uvoľňovanie rádioaktivity. Na druhej strane viac ako päť rokov po havárii vo Fukušime sa dodnes nepodarilo

Dlho sa hovorí, že ochranný kryt poškodeného reaktora sa rozpadá a treba urýchlené postaviť nový. Aký je dnešný stav výstavby nového plášťa sarkofágu?
Opakujem, že po havárii na 4. bloku sa podarilo vďaka hrdinstvu, profesionalizmu a jednote sovietskych jadrových odborníkov za šesť mesiacov vybudovať sarkofág, ktorý dodnes plní svoju úlohu. Pritom Úkryt postavili v rekordnom čase a v ťažkých podmienkach zvýšenej radiácie. Objekt si napokon vyžiadal spevnenie. V roku 2004 až 2013 sa s účasťou ruských, ukrajinských a medzinárodných firiem realizoval projekt Stabilizácia objektu. Uskutočňoval sa opäť v ťažkých podmienkach zvýšenej radiácie hlavne vnútri sarkofágu, ale aj v bezprostredne k nemu priliehajúcej zóne. Projekt obsahoval požiadavku odolnosti Úkrytu až do šiestich stupňov medzinárodnej seizmickej stupnice. V súčasnosti Ukrajina pracuje na výstavbe nového sarkofágu, ktorý by mal slúžiť 100 rokov. Projekt sa realizuje s pomocou 28 sponzorských štátov a zastrešuje ich Európska banka pre obnovu a rozvoj. Samotná realizácia projektu sa začala v roku 2008 a už vo februári 2012 dostával kryt konkrétnu podobu. Vtedy totiž dodali prvé kovové konštrukcie na plochu vyhradenú novostavbe v areáli elektrárne. Koncom minulého roku bol spojený východný oblúk konštrukcie so západným a uskutočnili sa aj zaťažkávacie skúšky zdvihových systémov. Žeriavov, ktoré premiestnia konštrukciu na trvalé miesto určenia. V tomto roku je v pláne okrem iného inštalácia oceľových konštrukcií, práce na montáži zariadenia vo vonkajších i vnútorných priestoroch. Na prelome rokov 2016 – 2017 sa ráta s dokončením projektu.

Napriek zvýšenej radiácii v uzavretej zóne predsa žijú ľudia. Ako je možné, že, aspoň podľa nich samých, bez následkov? V súčasnosti sa ekosystém v tzv. zakázanej zóne v Černobyli postupne zotavuje. Vracia s k pôvodnej radiačnej úrovni. Na spomínanom území funguje biosférická rezervácia. V živočíšnej ríši nezaznamenali vedci žiadne genetické mutácie. Ak vezmeme do úvahy otázku prirodzenej úrovne radiácie a jej účinkov na človeka na Zemi, tak pripomínam, že existujú miesta, napríklad niektoré oblasti Altaja, Indie a Brazílie, v ktorých je zvýšená prirodzená radiačná úroveň a pritom nemá žiaden negatívny dosah na život tamojších obyvateľov.