V utorok sa voči Kahramanovi vyhranila aj vládnuca proislamská Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP), ktorá tiež poprela plány na takto zásadnú zmenu základného zákona.
AKP sa usiluje o zmenu ústavy zavedenej v 80. rokoch po vojenskom prevrate, aby okrem iného posilnila právomoci prezidenta Erdogana. Jeho kritici sa však obávajú, že tento politik s autoritárskymi sklonmi bude vo svojich rukách koncentrovať príliš veľkú moc. Pritom ich neupokojil ani prísľub AKP, že súčasťou ústavy má byť aj záruka ľudských práv podľa európskych noriem.
„Prečo by sme ako moslimská krajina mali byť v situácii, keď ustupujeme od náboženstva? Sme moslimskou krajinou. Preto musíme mať náboženskú ústavu,“ citovala predtým Kahramana agentúra Anadolu. Kahraman následne zrejme pod tlakom tiež vydal vyhlásenie, že iba vyjadroval svoje osobné pocity.
V posledných rokoch je AKP stále častejšie kritizovaná za to, že napriek vyhláseniam o zachovaní sekularizmu sa skryto usiluje o islamizáciu krajiny. Napríklad bol prijatý zákon sťažiť prístup k alkoholu, regulované sú aj sociálne siete a výnimočné nie sú ani tresty za „rúhanie“ kvôli kritike proroka Mohameda.
Štát od náboženstva oddelil zakladateľ moderného Turecka Mustafa Kemal Atatürk po rozpade Osmanskej ríše, ktorý nasledoval po prehratej prvej svetovej vojne. Odvtedy turecká armáda, ktorá sa pasovala do úlohy strážkyne Kemalovho odkazu, niekoľkokrát vykonala štátny prevrat, aby zabránila prílišnej islamizácii krajiny.