Podľa hovorkyne kabinetu Olgy Gerovasiliovej Atény plnia do posledného písmena záväzky plynúce z letnej dohody, ale MMF ich úsilie torpéduje požiadavkami na prijatie ďalších úsporných opatrení, ktoré majú byť akousi poistkou pre prípad, že Atény nedosiahnu v nasledujúcich rokoch želané ekonomické ciele.
Grécko je ochotné sa zaviazať iba k tomu, že nové úsporné opatrenia vo výdavkoch štátu príjme až vtedy, ak ciele ekonomického vzostupu v najbližších rokoch nedosiahne. Spomínané opatrenia by sa však nemali dotýkať napríklad vyplácania penzií a miezd štátnym zamestnancom.
MMF naproti tomu požaduje legislatívne opatrenia na výdavkové škrty štátu hneď, pretože sa drží radšej menej optimistických výhľadov gréckeho hospodárstva a najmä nepovažuje ponúkané záruky za spoľahlivé v nestabilnom gréckom politickom prostredí.
Podľa Gerovasiliovej by Atény plnením požiadaviek MMF na ďalšie škrty v dôchodkovom a platovom systéme porušili rámec ústavnosti, pričom sa vymykajú aj „európskemu právnemu systému“.
Atény by mali v roku 2018 dosiahnuť primárny prebytok 3,5 percenta hrubého domáceho produktu. MMF však mieni, že to bez zmien v otázke gréckeho zadlženia nie je možné. Väčšina krajín eurozóny však o zmiernení gréckeho dlhu zatiaľ nechce počuť.
Grécky premiér Alexis Tsipras v stredu márne žiadal predsedu Európskej rady Donalda Tuska o zvolanie summitu eurozóny, teda krajín Európskej únie platiacich eurom, na ktorom by sa rozpory medzi Aténami a MMF preklenuli. Tusk však povedal, že záležitosť sa musí riešiť v rámci euroskupiny, teda na úrovní ministrov financií eurozóny. Najnovšia schôdzka sa mala konať vo štvrtok, ale pre nedostatok zhody ju odložili.
Šéf Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM) Klaus Regling varoval, že na to, aby sa uskutočnila, musí Grécko vyjsť veriteľom v ústrety. Grécky minister financií Euklidis Tsakalotos v minulých týždňoch upozornil, že ak sa nedohodnú do mája, hrozí Grécku bankrot, pretože do júla už nebude mať dostatok peňažných prostriedkov na splácanie dlhov.