Rakúsko pritom ešte vlani tvrdo kritizovalo Maďarsko za podobné kroky. Krajina však minulý rok riešila okolo 90-tisíc žiadostí o azyl. "Nemôžeme niesť na našich pleciach bremeno celého sveta,“ citovala agentúra AFP rakúskeho ministra vnútra Wolfganga Sobotku.
Parlament alpskej krajiny v pomere 98 hlasov k 67 prijal zákon, na základe ktorého bude možné prijať polročný stav núdze v prípade náhleho nárastu žiadostí azyl. Tie by potom úrady vybavovali v prijímacích centrách na hraniciach, ktoré Viedeň ešte len plánuje postaviť. Podľa spravodajského portálu thelocal.at by do Rakúska pustili len utečencov, ktorým priamo hrozí nejaké nebezpečenstvo, a tých, čo už majú rodiny v krajine či tehotné ženy a maloletých bez sprievodu rodičov.
Stavanie plotov je ukážkou toho, že Rakúsko nevie zvládnuť krízu a že je ochotné ísť do radikálnejších opatrení, aby zastavilo prílev migrantov.
Zmenu svojho postoja Rakúsko obhajuje tým, že na utečeneckú krízu sa nenašlo spoločné európske riešenie a že viaceré krajiny odmietajú prijať migrantov. Viedeň je aj za dohodou s balkánskymi krajinami, ktorá prakticky uzavrela utečeneckú cestu z Grécka do západnej Európy. Počet žiadateľov o azyl v Rakúsku a Nemecku sa preto výrazne znížil. V Grécku je však už najmenej 50-tisíc migrantov, ktorých osud je neistý.
Medzitým rastie napätie v rakúsko-talianskych vzťahoch. Viedeň očakáva, že z Apeninského polostrova bude musieť prijímať utečencov. Po uzatvorení balkánskej cesty sa totiž predpokladá, že časť migrantov z Turecka zamieri do Talianska a ďalší zase prídu z Líbye. Rakúsko chce na hranici v Brennerskom priesmyku vztýčiť 400-metrov dlhý plot. Rím však proti tomu protestuje, keď tvrdí, že počet utečencov sa môže zvýšiť, ale nepôjde o žiadnu inváziu.
"Nemôžeme akceptovať logiku vytvárania bariér,“ uviedol taliansky minister vnútra Angelino Alfano. "Poviem mu, že takéto jednostranné rozhodnutie je proti európskym pravidlám,“ povedal vo štvrtok taliansky politik pre televíziu Canale¤5 pred stretnutím s rakúskym kolegom Sobotkom. "Stavanie plotov je ukážkou toho, že Rakúsko nevie zvládnuť krízu a že je ochotné ísť do radikálnejších opatrení, aby zastavilo prílev migrantov,“ myslí si bezpečnostný expert Artur Gruszczak z Jagellonskej univerzity v Krakove.
Viacerí pozorovatelia tiež tvrdší kurz Viedne spájajú s popularitou krajne pravicovej Slobodnej strany Rakúska (FPÖ). Jej kandidát Norbert Hofer minulý víkend vyhral prvé kolo prezidentských volieb so ziskom viac ako 36 percent hlasov. Je celkom pravdepodobné, že Rakúšania si ho 22. mája zvolia za hlavu štátu.
Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun však varoval, že sprísňovanie azylových zákonov nie je riešením krízy. "Takáto politiká má negatívny dosah na záväzky členských štátov v rámci medzinárodného humanitárneho práva a európskeho práva,“ vyhlásil vo štvrtok Pan Ki-mun v rakúskom parlamente.