Foto: Miroslav Čaplovič, Pravda
V posledných rokoch sa stali strašné útoky proti Židom v západoeurópskych štátoch. Hlavný belgický rabín Avraham Gigi vyhlásil, že neexistuje budúcnosť pre Židov žijúcich v Európe, čím sa nepriamo vyslovil, aby odišli preč, čiže do Izraela. Čo si o tom myslíte?
Dovoľte mi povedať, že treba rozlišovať medzi pocitmi, obavami a faktami. Skutočnosťou je, že vzrástol počet útokov proti Židom v posledných šiestich rokoch. Predtým, povedzme v období dvoch desaťročí do roku 2010, sme neboli svedkami takého zlého diania. Iný rabín varoval, že Židia už nemôžu chodiť na ulicu s tradičnou pokrývkou hlavy, lebo sú ľahko identifikovateľní – nepriatelia im môžu ublížiť. Napríklad holandská polícia pred dvoma rokmi priznala, že nedokáže zaručiť bezpečnosť Židom v krajine. Na základe faktov vznikajú obavy, ktoré vedú k pocitom, respektíve k úvahám odísť z Európy.
Utečenci prichádzajú z krajín, kde sú potláčané práva žien a kde patrí málo práv deťom.
Dá sa zovšeobecniť, ako sa stavajú Židia v Európe k prejavom nenávisti?
Agentúra Európskej únie pre základné práva urobila v roku 2012 rozsiahly prieskum medzi šesťtisíc Židmi v ôsmich európskych štátoch. Výsledky, ktoré zverejnila na jeseň 2013, poukázali na strach. Približne štvrtina opýtaných prestala chodiť na židovské podujatia a zhruba rovnaký počet vychádza na verejnosť bez poznávacích židovských znakov.
Venovala sa anketa aj úvahám o emigrácii?
Áno. Z prieskumu vyplynulo, že o tejto možnosti uvažuje najviac Židov v Maďarsku, Belgicku a vo Francúzsku. S myšlienkou opustiť Európu sa pohrávalo 25 až 40 percent opýtaných v týchto troch krajinách. Bolo to pred štyrmi rokmi. Predpokladám, že keby sa rovnaký prieskum robil teraz, počet zvažujúcich odchod by bol ešte vyšší.
Vidina nového domova sa zjavne viaže k Izraelu, však?
Určite áno. Židovskí imigranti sú hlavne z Francúzska a z Ukrajiny, kde na východe štátu vypukol krvavý ozbrojený konflikt. Stojí za zmienku, že Izrael zostáva lákadlom pre európskych Židov bez ohľadu na problémy – konkrétne mám na mysli leto 2014, keď izraelská armáda podnikla operáciu v Gaze, zahynulo viac ako 60 našich občanov, ale napriek tomu v roku 2014 prišlo do Izraela za novým životom až 30-tisíc Židov.
Ako môžu Židia vnímať migračnú vlnu do Európy, keďže ide o žiadateľov o azyl z moslimských krajín, kde židovstvo nemajú v láske?
Je to zložitá téma. Mohli by prichádzať s protižidovskými alebo protiizraelskými názormi, ale sú to hlavne ľudia zo strednej alebo vyššej vrstvy spoločnosti. Mali totiž peniaze, aby si zaplatili drahú cestu do Európy. Či už zo Sýrie, z Iraku alebo Afganistanu. Pripomínam, že keď sa začala migrácia zo Sýrie, odchádzali v prvom rade príslušníci elitnej vrstvy. Nevylučujem, že niektorí žiadatelia o azyl sa môžu radikalizovať, ak sa začnú stretávať s radikálne uvažujúcimi moslimami. Migračná vlna však predstavuje výzvu pre všetkých Európanov, nielen pre Židov.
Prečo?
Obrovská migrácia do Európy prináša so sebou zrážku civilizácií. Utečenci nemusia mať protižidovské postoje, ale uvedomte si, odkiaľ prichádzajú – z krajín, kde sú potláčané práva žien a kde patrí málo práv deťom. Je to všeobecná hrozba, lebo do Európy zamierila iná civilizácia. Dúfam však, že sa to dá zvládnuť, ak Židia, kresťania a moslimovia dokážu spolupracovať, aby oslabili plamene radikálneho islamu.
Najostrejší kritici tvrdia, že islam je nezlučiteľný s pokojným spolunažívaním so Židmi. Aký je váš názor?
Nemôžem súhlasiť. Pozrite sa do dejín. Veď Židia žili stáročia v moslimských krajinách. Existovali po boku moslimov v Španielsku. Boli to pre nich veľmi dobré časy. Rovnako Židia žili v Afrike – v Maroku, Sýrii, Jemene, Egypte. Bola to dlhá éra niekoľkých storočí po vyhnaní Židov zo Španielska. Mali síce nižšie postavenie ako moslimovia, ale mali nejaké práva. Nemôžem preto povedať, že islam je násilný.