Ako NATO hodnotí operáciu v Egejskom mori týkajúcu sa utečeneckej krízy a spoluprácu partnerov ako Turecko a Grécko. Funguje to, alebo vidíte aj nezhody?
Určite by som sa sústredil na pozitíva. Iniciatíva prišla od Nemecka, Grécka a Turecka. Najmä to, že Ankara a Atény prejavili ochotu spolupracovať, je veľmi podstatné. Situácia vo vodách Egejského mora, kde sa misia NATO nachádza, je veľmi zložitá.
Ochota Grécka a Turecka, že do toho nebudú zaťahovať bilaterálne problémy, je veľmi dôležitá preto, aby sme mohli pokračovať v aktivitách a spolupracovať aj s Frontexom. Grécko a Turecko pritom majú medzi sebou mnoho sporov, vrátane určenia ekonomických zón v teritoriálnych vodách.
Preto je dobré, že sme sa s operáciou napriek tomu pohli ďalej. Máme tiež niekoľko technických problémov. Trvalo nám trocha dlhšie, kým sme boli schopní pokryť celú oblasť. Ale zdá sa, že to postupne funguje a postupne získavame skúsenosti a uvidíme, aký to bude mať skutočný dosah na pašerákov ľudí.
Netrvá to však trocha dlho? Nepotrebovalo NATO príliš veľa času už len na to, aby sa presunulo do oblasti?
Lode, ktoré sme vyslali, boli zo Stálej námornej skupiny NATO 2. Je to súčasť našich námorných kapacít. Skúmali sme, ako to bude s dlhodobejším plánom operácie. Môže si to vyžadovať vyslanie menších plavidiel pobrežnej stráže. Väčšie lode by sme potom mohli využiť na ich tradičnejšie úlohy.
NATO teraz musí ukázať flexibilitu, aby efektívne plnilo svoju úlohu. Je to lekcia z adaptácie. Vojaci sa tiež učia, ako musia reagovať na politické požiadavky. NATO je politická organizácia. Rozhodnutia robia civilisti a vojaci hovoria áno, pane, áno, madam.
Keď hovoríte o flexibilite, tak na východe NATO rieši Rusko, kým na juhu čelí asymetrickým hrozbám. Je aliancia pripravená na obe výzvy?
Dokážeme to, hoci to na alianciu kladie veľké nároky. Musíme mať stratégiu, ako čeliť hrozbám, na ktoré sme neboli zvyknutí. Aj to, čo sa deje na východe, je trocha iné, ako počas studenej vojny a čias Sovietskeho zväzu. Rusko modernizuje ozbrojené sily, ale dobre zvláda aj asymetrické, hybridné operácie, je zamerané na kyberpriestor.
Odradiť protivníka a chrániť spojencov je oveľa komplexnejšie. Rusko posilňuje protileteckú, raketovú obranu a námorné kapacity v okolí Kaliningradu, polostrova Kola, na Kryme aj vo východnom Stredomorí. Môže to obmedziť pohyb síl aliancie. Musíme to riešiť a posilňovať naše kapacity.
Čo sa týka boja s Daeš (iný názov pre teroristickú organizáciu Islamský štát, pozn. red.), tak na juhu bojujeme s nestabilitou, so zlyhávajúcim štátmi. Riešime to s rôznymi partnermi, ktorí majú neraz odlišné priority. Musíme tiež byť veľmi flexibilní. Naša pomoc pre Tunisko, Maroko či Jordánsko môže byť rôzna a musí odrážať ich schopnosti.
Vnímate obe hrozby, teda na východe aj na juhu, ako asymetrické?
Aj v prípade tradičnejšieho hráča, akým je Rusko, sme svedkami asymetrického uvažovania. Pri teroristických organizáciách však hovoríme o nejasnom vedení, štruktúrach. Nie je ani možné na ne uplatniť klasické odstrašenie, ktorým by sme ovplyvnili zmýšľanie takéhoto neštátneho aktéra. Keď chce niekto spáchať samovražedný atentát, tak nie je jednoduché ho od toho odradiť spôsobom, ako by sme odstrašili konvenčného protivníka.
Je NATO schopné viesť hybridný konflikt, dokáže byť asymetrickou silou?
Časť toho sa skrýva v krokoch, ktoré robíme. Takže odpoveď je áno. Hovoríme o strategickej komunikácii a o tom, ako čelíme dezinformáciám. V mieri, ale aj v časoch konfliktu. Učíme sa, ako protivníci využívajú verejnú sféru, sociálne médiá a rôzne techniky, aby ovplyvnili dianie v bojovom priestore.
Zameriavame sa na kybernetický priestor, kde terčom môže byť civilná infraštruktúra. Potrebujeme však aj zmeniť proces rozhodnutí. Nevyhnutné je, aby politici mohli reagovať rýchlo, aj keby bola situácia nejasná. Študovali sme, čo sa stalo na Kryme. Niektoré naše simulácie ukázali, že ak urobíme rozhodnutia neskôr, reakcia bude zložitejšia a môže viesť k ďalšej eskalácii konfliktu.
Je dôležité zasadnutie Rady NATO-Rusko?
Je to komunikačný kanál, ktorý sa dá využiť, aby sme hovorili o našich vzťahoch. Aby sme aj konfrontovali Rusko s tým, čo urobilo, čo aliancia vníma ako jednoznačné porušenie všetkých pravidiel, s ktorými sme súhlasili. Mali by sme sa vedieť dohodnúť na väčšej transparentnosti.
Nemám však žiadne veľké očakávania. Zdá sa, že Rusko si teraz užíva, že provokuje a je netransparentné. Sťažuje sa na alianciu, čo však podľa mňa vyplýva z nesprávneho pochopenia politiky NATO a našich vzťahov.
Možno to však robí najmä preto, aby si súčasné politické vedenie Ruska upevnilo moc. Videli sme to už aj v dejinách, že režimy nedokázali zabezpečiť ľuďom istý životný štandard, tak si vytvárali nepriateľa. Ale je to nebezpečné.
Najmä na úrovni Európskej únie počujeme kritiku smerom k poľskej vláde, čo sa týka súdnictva či médií. Tá ju odmieta, ale vo Varšave sa koná v júli summit NATO. Ako vnímate to, čo sa deje v Poľsku.
NATO aj EÚ sú do veľkej miery založené na rovnakých hodnotách. Je to dôležité. Slovensko nebolo v prvej vlne rozširovania aliancie pre politické dôvody. Preto by som citoval generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga. Povedal, že očakáva, že všetci spojenci sa budú správať podľa hodnôt, na základe ktorých bola aliancia založená a ktoré sme sa zaviazali brániť.