Expert OSN: Viac migrantov by mohlo mať právo voliť

, 10.05.2016 13:00
Grécko, migranti
Migranti na starom medzinárodnom letisku v Aténach, ktoré slúži ako tábor pre prichádzajúcich ľudí. Autor:

"V súvislosti s migrantmi by sme sa mali zbaviť stereotypov a fantázií. Ľudské práva sú pre všetkých. Chránia každého a závisí to aj od toho, kto ste,“ povedal pre Pravdu François Crépeau, špeciálny spravodajca OSN pre ľudské práva migrantov. Uznávaný špecialista na medzinárodné právo pôsobí ako profesor na McGillovej univerzite v kanadskom Montreale.

Na základe medzinárodných záväzkov musí Európska únia poskytnúť ochranu utečencom, ktorí na to majú právo. Na druhej strane je očividné, že krajiny EÚ chcú čo najrýchlejšie posielať domov ekonomických migrantov. Ako vnímate tieto dve skupiny a postoj Európy k nim?
Začal by som tým, že tu dochádza k istej nejasnosti pojmov. Mnoho politikov po celom svete hovorí, že utečencov je potrebné chrániť, ale že ekonomickí migranti nemajú práva, môžeme ich poslať preč. Ale to nie je pravda.

Prečo?
Ľudské práva sú pre všetkých. Chránia každého a závisí to aj od toho, kto ste. Ak ste dieťa, vzťahuje sa na vás Dohovor o právach dieťaťa a máte špecifické práva. Predstavte si, že ste detský migrant. Máte právo na to, aby ste chodili do školy. Aj keď vaši rodičia nemajú v poriadku všetky doklady. Vy za to predsa nemôžete. Keď dieťa migrant nemá sprievod, nemôžete ho poslať len tak domov. Len v prípade, že jednoznačne zistíte, že vrátiť ho tam, odkiaľ prišlo, je v jeho najlepšom záujme. Podobne je to so ženami, ktoré boli obeťami obchodu s bielym mäsom či domáceho násilia. Nemusia to byť utečenky. Svoje práva majú osoby, ktoré sú postihnuté alebo choré. Takže medzinárodné právo pozná mnoho situácií, keď človeka nemôžete len tak poslať späť, aj keď nie je utečenec.

Tvrdíte teda, že celý problém migračnej krízy je ešte oveľa zložitejší?
Keď o nej debatujeme, tak je potrebné povedať, že všetky znevýhodnené skupiny bojujú za svoje práva. Lenže migranti a utečenci zvyčajne nemajú právo voliť. Preto nevedia ovplyvniť politiku. Preto ženy chceli voliť. Aby ovplyvnili strany, ich program, aby sa stali poslankyňami, ministerkami, premiérkami. Dnes sú sexistické žarty škvrnou na povesti politika.

Okrem Donald Trumpa.
Áno, okrem Trumpa či Silvia Berlusconiho. Ale v zásade v politike nemáme sexistické žarty ani si nikto neuťahuje z lesieb a gejov. Rovnako aj homosexuáli vyšli na verejnosť, riešili svoje práva. LGBT komunita tiež zmenila správanie sa politikov. Na čom je založená parlamentná demokracie? Ak volíte, tak vás politici budú počúvať. Súčasná debata o migrantoch je ovplyvnená v prvom rade nacionalizmom a populizmom. Ich moderná podoba sa začala vo Francúzsku približne okolo roku 1980 so Jean-Marie Le Penom. Tradiční politici, pravicoví aj ľavicoví, nejdú proti tomu, čoho sme svedkami. Ani tí, čo by za iných okolností boli za migráciu.

Obávajú sa voličov?
Áno, iba by v tejto debate stratili na popularite. Preto vidíme ľavicových aj pravicových populistov, ktorí hovoria takmer to isté ako Le Pen. A ostatní sa tomu prispôsobia. Tradiční politici sa snažia nehovoriť príliš veľké hlúposti, ale ani nepodporujú migráciu.

Dali by ste utečencom právo voliť?
Aspoň časť migrantov by mohla voliť. Povedzme tí, čo sú v krajine viac ako päť rokov. Debata by bola iná. Možno nie v štáte ako Slovensko, kde je veľmi malý počet migrantov. Ale vo Švajčiarsku až 24 percent ľudí, ktorí tam bývajú, nemá občianstvo. Keby len polovica z nich mohla voliť, úplne by to zmenilo debatu o migrácii.

Z akého dôvodu by sme to však mali pripustiť?
Žijeme vo svete, kde vládne mobilita. V našich krajinách bude v budúcnosti žiť viac cudzincov ako dnes. Mali by sme sa zamyslieť na tým, kto by mal voliť. Mohlo by to byť viac aj na základe pobytu v krajine, nie iba na národnej príslušnosti k nej. Ľudia, ktorí neporušujú zákony a platia dane, by po čase mohli mať väčšie právo rozhodovať o tom, ako sa ich peniaze použijú. Niečo také pravdepodobne navrhnem na budúci rok vo svojej poslednej správe pre OSN. V tejto chvíli totiž nemáme žiadnu politickú debatu o tom, ako by mala vyzerať spoločnosť s väčšou mobilitou a aká bude rôznorodá. Robia to mimovládne organizácie, aktivisti, cirkvi a médiá. Tí všetci majú určitý vplyv. Ale zmeny v systéme volebnej demokracie prichádzajú často práve vtedy, keď sa nejakej témy ujmú tradičné politické strany. Ale, ako som už povedal, pri utečencoch to nerobia, lebo sa boja, že stratia voličov. Ak niečo môžem vyhlásiť o oblasti ľudských práv, v ktorej pôsobím, tak je to, že sa individualizovala.

Čo to znamená?

Že sa zbavujeme stereotypov a fantázií. Nie je to tak, že ženy nedokážu riadiť auto. Nicol to nevie, ale rovnako ani John. V Kanade sme o pôvodných obyvateľoch hovorili, že sú leniví a veľa pijú. Dnes to už nie je súčasť debaty. Áno, sú medzi nimi aj takí. Rovnako sú aj vo väčšinovej populácii. Pred 35 rokmi Le Pen vyhlásil, že migrácia rovná sa nezamestnanosť. Je to hlúpe zovšeobecnenie, ktoré nevychádza z faktov. Vo väčšine prípadov migranti alebo vytvárajú pracovné miesta, alebo obsadzujú tie, ktoré nechcú domáci.

Slovensko je však krajina s desaťpercentnou nezamestnanosťou, v niektorých regiónoch s dvojnásobnou. Aj podľa prieskumov sa ľudia obávajú, že migranti im zoberú pracovné miesta.

Ale ja neobviňujem ľudí z toho, že si to myslia. Nemal by som asi ani politikov. Ide jednoducho o to, že, ako som povedal, keby mali migranti právo voliť, boli by súčasťou debaty. Boli by v médiách. Hovorili by sme o ich vplyve na zamestnanosť na základe dát. Jedinou krajinou, kde sa debata o migrantoch vedie aj prostredníctvom vedeckých štúdií, sú Spojené štáty. Lebo okrem 11 miliónov nelegálnych migrantov tam žije 50 miliónov voličov pôvodom z Latinskej Ameriky. Sú to ľudia, ktorých zaujíma, čo sa stane s nelegálnymi migrantmi.

Aký je váš pohľad na riešenie utečeneckej krízy?
Začnite s presídľovaním ľudí. Za dva-tri roky sa dá takýto mechanizmu nastaviť pomerne dobre. Kanada dokázala presídliť 25-tisíc ľudí za štyri mesiace. Stálo to veľa a nebolo to úplne jednoduché. Ale dá sa to. Európa by mohla začať v roku 2017 povedzme s presídlením 100-tisíc ľudí, ktorých by rozmiestnila po krajinách. Bola by to približne tisícka pre Slovensko. To je dvadsať ľudí za týždeň. Štáty by poslali do utečeneckých táborov tím a vyberali by si ľudí. Mohli by ich aj odmietnuť, napríklad na základe bezpečnostnej previerky. Okrem toho by mala Európa rozmýšľať nad tým, ako vyrieši mobilitu ľudí. Za 20 rokov by ste mohli prejsť fázou vízovej liberalizácie. Každých päť rokov by mala Európa nastavené ciele, ako v tom pokračovať. Za dve dekády by ľudia získali lepšiu možnosť prísť a odísť. Tak ako to bolo ešte v 50. až 70. rokoch. Vtedy prichádzali a odchádzali podľa požiadaviek trhu. Až keď napríklad v USA zaviedli zložitejšie pravidlá vstupu do krajiny, Mexičania v Amerike zostali, lebo sa báli, že sa už nebudú môcť vrátiť.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#OSN #migranti
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku