„Budú prijaté zákony proti radikalizmu a terorizmu,“ vyhlásila kráľovná vo vystúpení, v ktorom predstaviteľov Dolnej snemovne a Snemovne lordov informovala o krokoch „jej vlády a jej ministrov“.
Kráľovná, ktorú do parlamentu odprevadili manžel princ Philip a syn Charles s manželkou Camillou, zdôraznila, že Británia chce zostať celosvetovo aktívna. Londýn má záujem na bezpečnosti sveta, na udržateľnosti globálneho hospodárstva aj na ochrane životného prostredia.
Alžbeta sa výslovne zmienila o situácii v Sýrii, kde chce Británia pokračovať v boji proti radikálnemu hnutiu Islamský štát. Kráľovná zdôraznila, že riešenie sýrskej krízy a návrat k mieru je podľa Cameronovej vlády možný len na základe politického procesu.

Za ďalšie priority považuje britská vláda investície do technológií a elektronického sveta, kde sa chce Británia stať lídrom. Cieľom je napríklad to, aby každá domácnosť mala vysokorýchlostné pripojenie k internetu a aby štátne inštitúcie boli pre občanov dosiahnuteľné sedem dní v týždni.
Vláda chce tiež riešiť otázku bývania, v pláne je výstavba milióna nových bytov a domov, či uľahčiť a zjednodušiť adopcie. Medzi svoje ciele Cameronov kabinet zaradil aj boj s detskou obezitou, v ktorom má pomôcť väčšie zdanenie sladených nápojov, alebo reformu väzenstva a vzdelávacieho systému.

Medzi plánmi Cameronovho kabinetu na nasledujúci rok sa objavila aj výstavba komerčných kozmodrómov či vývoj automaticky riadených áut. Bojovníkov za vystúpenie Británie z EÚ rozhorčila skutočnosť, že medzi návrhmi zákonov nebol spomenutý zákon o suverenite, podľa ktorého sú britské súdy nadradené Európskemu súdnemu dvoru.
Tradícia slávnostnej ceremónie je stará viac ako päť storočí a je považovaná za ukážku majestátu. Kráľovná z Buckinghamského paláca odišla do parlamentu v kočiari, v Snemovni lordov potom s korunou na hlave zasadla na trón, z ktorého prejav pripravený vládou prečítala. Členovia Snemovne lordov sú povinní kráľovnú vypočuť v historickom sviatočnom odeve, ktorý si môžu požičať, ak ho vo svojom šatníku nemajú.