"Budeme sa zaoberať tým, čo je dôležité pre našu bezpečnosť,“ uviedol na tlačovej konferencii generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
Foto: SITA/AP, Geert Vanden Wijngaert
Aliancia rieši najmä dva hlavné problémy, s ktorými sa spája takmer všetko. Na východe Rusko a na juhu nárast terorizmu a extrémizmu. Na nedávnej bezpečnostnej konferencii Globsec v Bratislave to povedal šéf Vojenského výboru NATO český generál Petr Pavel.
NATO už začiatkom júla čaká aj summit vo Varšave, ktorý bude riešiť hrozby, ktorým aliancia čelí. Predpokladá sa ďalšie posilňovanie NATO na východnom krídle.
"Musíme dodržiavať pravidlá. Nechcem však len poukazovať na Rusko. Za hrozbu pokladám práve nedodržiavanie pravidiel, na ktorých sme sa dohodli. Ak ich nejaká krajina porušuje, stáva sa hrozbou. Lebo potom skončíme tak, že budeme bojovať navzájom o vplyv a dominanciu. Týka sa to krajín, ale aj neštátnych aktérov,“ načrtol obraz nebezpečného sveta generál Pavel.
Na juhu chce aliancia pomáhať partnerom. NATO rieši posilnenie výcvikovej misie v Iraku. Veľa sa v posledných týždňoch špekuluje o možnom vojenskom zásahu aliancie proti teroristickej organizácii Islamský štát (IS) v Líbyi. Stoltenberg to však v tejto chvíli nevidí ako reálne.
"Nehovoríme o žiadnej potenciálnej vojenskej operácii v Líbyi. Sústredíme sa na poskytovanie podpory vláde, aby sme posilnili existujúce inštitúcie,“ vyhlásil Stoltenberg.
Na stretnutí ministrov zahraničných vecí NATO však stále výrazne rezonujú najmä vzťahy s Moskvou. Aj preto, že dnes Čierna Hora podpíše prístupový protokol. Stane sa 29. členom NATO po jeho ratifikovaní všetkými 28 krajinami aliancie.
Hoci ide o krajinu iba so 620-tisíc obyvateľmi, Rusko pre rozširovane NATO už Podgorici pohrozilo aj možnými ekonomickými sankciami. Z Moskvy tiež znie, že Čierna Hora by ma usporiadať o členstve v aliancii referendum.
"Každý štát má právo rozhodnúť sa, kam chce patriť. Rozhodnutie o prípadných sankciách by nebolo ničím podložené,“ povedal na adresu Ruska Stoltenberg.
Čo sa týka ďalšieho posilňovania vojenskej prítomnosti na východnom krídle, tak k nemu podľa generálneho tajomníka určite dôjde. Otázkou ešte je, ako bude vyzerať. Najmä Poľsko naďalej tlačí na stálu prítomnosť vojakov NATO. Tomu sa však bránia viacerí spojenci, ktorí hovoria len o tom, že jednotky by mali rotovať.
"Rusko za poslednú dekádu posilňovalo svoje vojenské kapacity. Krajina má veľmi ambiciózny program modernizácie ozbrojených síl. Nie je to nič špeciálne, každý štát má svoje plány. Rusko má však značné kapacity pri našich východných hraniciach,“ povedal Pavel.
Posilňovanie kapacít NATO sa začalo s ruskou anexiou Krymu v roku 2014 a podporou Moskvy pre separatistov na východe Ukrajiny.
"Čisto z technického hľadiska sa dá povedať, že v západnom vojenskom okruhu, ktorý sa dotýka Pobaltska a Poľska, má Rusko vojenské sily v stave pripravenosti, ktoré by mu umožnili prekvapiť nás. NATO je obranná organizácia. Reagujeme vyvážene. Nemáme rovnaký počet jednotiek na našej strane. Verím, že aliancia by bola schopná zvládnuť akúkoľvek hrozbu, hoci by sme sa pravdepodobne nemohli v prvej chvíli vyrovnať s momentom prekvapenia rovnakou silou, akej by sme čelili,“ tvrdí generál Pavel.
Stoltenberg pripomína, že pravdepodobné vojenské posilnenie aliancie na východnom krídle môže byť v počte štyroch práporov. Teda asi menej ako štyritisíc vojakov. Mali by ich vyslať viaceré krajiny.
Rusko tento krok kritizuje a tvrdí, že naň bude reagovať. Moskva rovnako tvrdo odmietla pokračujúce plány protiraketovej obrany NATO.
Podľa Stoltenberga aliancia v prípade Ruska hovorí o odstrašení a dialógu. Generálny tajomník však pripomína, že vyslanie vojakov na východ v žiadnom prípade neporušuje dohodu medzi Ruskom a NATO z roku 1997, keďže nejde o zásadné stále navýšenie jednotiek oproti stavu spred 19 rokov.
NATO plánuje podporiť operáciu Sophia
Severoatlantická aliancia uvažuje o zmene mandátu svojej dlhoročnej protiteroristickej operácie v Stredozemnom mori tak, aby mohli jej lode viac podporiť námornú operáciu EÚ označovanú Sophia. Novinárom to pred dnešným rokovaním ministrov zahraničia NATO povedal generálny tajomník organizácie Jens Stoltenberg.
Lode zapojené do úniovej operácie v centrálnom Stredomorí odhaľujú siete prevádzačov, ktorí cez more dostávajú migrantov predovšetkým k talianskym brehom. „Sme v procese transformácie existujúcej operácie Active Endeavour do širšej námornej bezpečnostnej operácie,“ uviedol Stoltenberg. Plavidlá tejto operácie získajú mandát na monitorovanie, prieskum a ďalšie akcie na podporu plavidiel pracujúcich v rámci akcie EÚ.
V reakcii na migračnú krízu už NATO tento rok vyslalo niekoľko lodí do Egejského mora, kde pomáhajú predovšetkým sledovať situáciu a odovzdávajú získané informácie v reálnom čase nielen gréckej, ale aj tureckej pobrežnej stráži a úniovej agentúre Frontex. (ČTK)