Reagoval tak na rezignáciu svojho nástupcu na čele rezortu obrany, ktorú Moše Jaalon oznámil o niekoľko hodín skôr.
Rezignáciu Jaalon zdôvodnil tým, že sa v poslednom čase silne rozchádzal s premiérom Benjaminom Netanjahuom v morálnych a profesionálnych otázkach a nemá v neho dostatok dôvery. „Zeme sa zmocnili extrémistické elementy,“ vyhlásil odstupujúci minister obrany.
Podľa Baraka by mala byť Jaalonova rezignácia „výstražným signálom pre nás všetkých ohľadne toho, čo sa deje vo vláde“, napísal denník Haarec. „Životne nevyhnutný sionizmus a zárodok fašizmu nemôžu existovať spoločne,“ povedal Barak v televíznom interview.
Jaalonova rezignácia je podľa neho „koncom reťaze, ktorý začal prípadom vojaka, ktorý zastrelil zraneného palestínskeho útočníka ležiaceho na zemi, ktorý už nikoho neohrozoval“. „Takéto incidenty nám dávajú röntgenový obraz odporujúci vôli ľudu.“
„To, čo sa stalo, je agresívne uchopenie vlády v Izraeli nepriateľskými elementmi. A to je len začiatok,“ vyhlásil Barak. Pre ilustráciu svojho tvrdenia poukázal na návrhy zákonov presadzovanými členmi vládnej koalície, vrátane zákona o zbavení poslaneckej imunity tých členov Knessetu, ktorí údajne podporujú terorizmus.
„Vláda musí byť zvrhnutá skôr, ako nás všetkých stiahne dole,“ povedal Barak. Izraelská armáda sa dostala v posledných mesiacoch do víru debát okolo morálnych hodnôt, slobody prejavu a jej miesta v spoločnosti. Tá je rozdelená na dva tábory najmä kvôli tvrdému, či naopak miernemu postupu voči Palestínčanom.
Netanjahu už ponúkol vedenie rezortu obrany bývalému ministrovi zahraničia Avigdorovi Liebermanovi, politikovi z krajnej pravice. Jaalon v tejto súvislosti povedal, že krajine budú teraz vládnuť „extrémistické a nebezpečné sily“.