Obama: Svet nesie zodpovednosť za to, aby sa Hirošima nezopakovala

27.05.2016 10:33, aktualizované: 14:31
Obama, japonsko, hirošima
Americký prezident Barack Obama pri pamätníku obetiam atómového výbuchu v japonskej Hirošime. Autor: ,

Americký prezident Barack Obama položil kvety k symbolickému pamätníku obetiam jadrového náletu na Hirošimu zo 6. augusta 1945. V následnom prejave zdôraznil, že svet nesie spoločnú zodpovednosť za to, aby sa niečo také už nikdy neopakovalo. Šéf Bieleho domu zároveň vzdal poctu všetkým nevinným, ktorí počas druhej svetovej vojny prišli o život a vyzval na globálne zníženie množstva nukleárnych zbraní.

„Pripomíname si všetky nevinných zabitých … v tej hroznej vojne,“ predniesol Obama, keď spoločne s japonským premiérom Šinzóm Abem položil veniec k pamätníku. „Zdieľame zodpovednosť pozrieť sa dejinám priamo do očí. Musíme sa pýtať, čo musíme urobiť inak, aby sme zabránili opakovaniu takéhoto utrpenia,“ dodal.

Návšteva amerického prezidenta v Hirošime sa na diplomatickej úrovni pripravovala viac ako šesť rokov a pre USA aj Japonsko má obrovský symbolický význam. Obamove kroky sledovali v priamom televíznom prenose státisíce ľudí, ktorí videli nielen minútu ticha, keď Obama stál pred pamätníkom so sklonenou hlavou a zavretými očami, ale aj to, ako sa neskôr s empatickým úsmevom rozprával s ľuďmi, ktorí bombardovanie v roku 1945 prežili.

Americký prezident Barack Obama a japonský...
Americký prezident Barack Obama a japonský premiér Šinzó Abe pri pamätníku v meste Hirošima. Autor: SITA/AP, Carolyn Kaster

Barack Obama navštívil Hirošimu ako prvý úradujúci americký prezident. Hirošima sa pred 71 rokmi stala vôbec prvým terčom jadrového bombardovania na svete. Americká atómová bomba vtedy zrovnala mesto so zemou a pripravila o život 140-tisíc ľudí. O tri dni neskôr zhodili Spojené štáty ďalšiu atómovú bombu na Nagasaki, ktorá mala rovnako ničivý účinok. Šesť dní potom Japonsko ako účastník druhej svetovej vojny kapitulovalo.

Historici americké nálety označujú za nevyhnutný krok, ktorý vyústil v záchranu životov. Kritici bombardovania naopak tvrdia, že išlo o vojnový zločin, pretože jeho cieľom boli civilisti. V Japonsku sa preto uskutočnili aj drobné demonštrácie, ktorých účastníci žiadali, aby USA uznali vinu za útoky a ospravedlnili sa za ne.

Štátnici pred hirošimským pamätníkom mieru...
Štátnici pred hirošimským pamätníkom mieru alebo Atómovým dómom. Po zhodení atómovej bomby na Hirošimu zostala táto budova ako jediná v blízkosti epicentra stáť. Autor: SITA/AP, Carolyn Kaster

Obama dal vopred najavo, že pri návšteve Hirošimy nemá v úmysle ospravedlňovať sa za nálet ani sa vracať k vojnovým zločinom Japoncov počas druhej svetovej vojny. Návšteva má byť naopak gestom posilnenia spojenectva USA a Japonska.

Vo vopred starostlivo pripravenom vystúpení americký prezident síce vzdal hold obetiam vojny a ich utrpeniu, ale skôr než do minulosti sa obracal k súčasnosti. „Smrť spadla z neba a svet sa vtedy zmenil. Ľudstvo dokázalo, že má k dispozícii prostriedky, ktorými dokáže zničiť samo seba,“ povedal prezident. Podľa neho však táto skúsenosť dodnes pripomína, že ľudstvo musí mať odvahu uniknúť logike strachu a snažiť sa o svet bez jadrových zbraní.

Obamova návšteva má byť gestom posilnenia spojenectva USA a Japonska, čo vo svojom vystúpení potvrdil aj premiér Abe. „Otvárame teraz novú kapitolu učebníc histórie,“ vyhlásil Abe a ocenil amerického prezidenta za to, že „ťažké, ale skvelé“ rozhodnutie navštíviť Hirošimu urobil.

#Barack Obama #hirošima #atómová bomba
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku