Hirošima odpustila Obamovi, že ju neodprosil

, , 28.05.2016 10:00

Spory, či sa má ospravedlniť, alebo nemá, utíchli. Barack Obama ako prvý úradujúci šéf Bieleho domu do Hirošimy prišiel a obetiam atómovej bomby vzdal hold spôsobom, ktorý mnohí Japonci prijali ako dostatočné zadosťučinenie.

Americký prezident Barack Obama a japonský...
Americký prezident Barack Obama a japonský premiér Šinzó Abe potom, ako položili vence k pomníku v Hiroshima Peace Memorial Park v Hirošime. Autor: Reuters, CARLOS BARRIA

Na sklonku mandátu sa Obama, nositeľ Nobelovej ceny za mier, odhodlal na gesto, aké nespravil žiaden z predchádzajúcich desiatich nástupcov Harryho Trumana, prezidenta, ktorý dal v auguste 1945 pokyn použiť jadrové zbrane proti dvom japonským mestám. V Hirošime zomrelo prinajmenšom 140-tisíc ľudí, v Nagasaki zahynulo ďalších 74-tisíc.

„Stojíme uprostred mesta a pokúšame sa predstaviť si okamih, keď bomba spadla. Zdesenie detí, ktoré nechápali, akú hrôzu vidia. Počujeme tichý nárek a pripomíname si všetkých nevinných ľudí, ktorí zomreli v tejto strašnej vojne, pred ňou i po nej,“ citlivo volil Obama slová po tom, čo pred Atómovým dómom, ikonickou budovou, ktorej skelet po výbuchu zostal stáť, položil s japonským premiérom vence. „Smrť spadla z nebies a svet sa zmenil. Stena z ohňa zničila celé mesto a ukázala, že ľudstvo vlastní prostriedky, ktorými sa dokáže zničiť,“ vyhlásil americký prezident v prejave, ktorý v priamom prenose sledovali milióny televíznych divákov, a dodal: „Je našou zodpovednosťou pozrieť sa minulosti priamo do očí a spýtať sa, čo musíme zmeniť, aby sme v budúcnosti takému utrpeniu mohli zabrániť."

Biely dom vopred upozornil, že Obama sa v Hirošime neospravedlní. Na druhej strane však vo svojom prejave nespomenul ani Japonskom spáchané vojnové zločiny a použitie najničivejšej zbrane neobhajoval tradičným americkým argumentom, že pomohla urýchliť koniec vojny a zachrániť tak státisíce životov. „Rozhodnutie Obamu navštíviť Hirošimu, vzdať hold obetiam a navštíviť múzeum, kde je ich utrpenie znázornené, bolo správne vyvážené,“ povedal pre Pravdu politológ Nórskej univerzity pre vedu a technológie Paul Midford. „Mnohí, ak nie väčšina obetí amerických atómových bômb z Hirošimy i Nagasaki, hovoria, že samotná návšteva a uznanie ich utrpenia, postačí a ospravedlnenie nie je potrebné,“ dodal expert na Japonsko.

„Japonsko oficiálne nežiada ospravedlnenie,“ tvrdí aj Joshua Walker z amerického German Marshall Fund, podľa ktorého hostiteľskej krajine išlo predovšetkým o pripomenutie hrôz vojny a prekonanie minulosti, aby sa viac nezopakovali. „Japonci pozorne sledovali všetky gestá a symboly, napríklad stretnutie prezidenta s obeťami, ktoré prežili, to, čo napísal do pamätnej knihy a čo povedal ľuďom v Hirošime, ktorí žili v tieni tejto histórie vyše sedem desaťročí,“ poznamenal Walker pre Pravdu.

Do pamätnej knihy Obama napísal: „Poznali sme agóniu vojny. Nájdime teraz odvahu spoločne šíriť mier a presadzovať svet bez jadrových zbraní.“ Najsilnejší dojem však spravil srdečným zvítaním sa s veteránmi.

„Prezident naznačil, že ma chcel objať, tak sme sa objali,“ povedal pre BBC Šigeaki Mori, ktorý ako 8-ročný prežil výbuch atómovej bomby a celé desaťročia pracoval na tom, aby za jej obete bolo oficiálne uznaných aj 12 amerických zajatcov z Hirošimy. Obama sa pozhováral aj s 91-ročným Sunaom Cuboiom. „Nevedel som si ani predstaviť, že by prezident USA prišiel ešte za môjho života,“ citoval ho spravodajský portál CNN. „Verím, že jeho prítomnosť v Hirošime je dobrá pre ľudstvo. Ospravedlnenie nepotrebujeme,“ dodal Cuboi.

„Myslím si, že toto bolo ospravedlnenie,“ povedal po Obamovom prejave ďalší hirošimský veterán, 73-ročný Eidži Hattori, ktorému bomba zabila rodičov i starých rodičov. Hattori, ktorý je postihnutý troma druhmi rakoviny, predtým hovoril, že Obamovo ospravedlnenie by uľahčilo jeho utrpenie. „Teraz to cítim inak. Nemyslel som si, že zájde tak ďaleko a povie tak veľa… Pre mňa to bolo viac ako dosť,“ povedal pre agentúru Reuters.

Ak by sa Obama priamo ospravedlnil za zvrhnutie atómovej bomby v Hirošime, nezaobišlo by sa to bez závažných rizík, upozorňuje politológ Midford. Podľa jeho názoru by to mohlo zatiahnuť USA do sporov Japonska s jeho ázijskými susedmi o to, či sa im Tokio dostatočne úprimne ospravedlnilo za spáchané vojnové zločiny. „Tiež by to mohlo oslabiť stratégiou odstrašovania vyslaním signálu, že USA sú teraz menej ochotné použiť jadrové zbrane na odvrátenie jadrového útoku na spojencov, alebo ako odvetu, ak budú spojenci napadnutí jadrovými zbraňami,“ usudzuje expert z Nórska.

Obamova misia bola o to delikátnejšia, že musel rátať s kritikou z rôznych strán, pričom v USA sa ozvali aj hlasy, že už samotnou návštevou Hirošimy zašiel príliš ďaleko. „Domáci nacionalisti ho obviňujú, že od nástupu do úradu je na celosvetovom ospravedlňovacom turné. Už v samotnej ceste do Hirošimy vidia faktické ospravedlnenie. Zhodou okolností si myslia to isté, čo väčšina Japoncov vrátane mnohých, ktorí bombu prežili, a síce, že návšteva je svojím spôsobom ospravedlnením aj bez jeho priameho vyslovenia,“ uzatvára Midford.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#Japonsko #USA #Barack Obama #hirošima
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku