Turecko vraj takmer splnilo podmienky pre zrušenie víz do EÚ

Turecko splnilo takmer všetky podmienky pre zavedenie bezvízového styku medzi Ankarou a EÚ. Vyhlásil to turecký podpredseda vlády Numan Kurtulmuş. Turecký minister pre Európsku úniu podľa neho navštívi v najbližších dňoch Brusel, kde bude o dohode znovu rokovať. Prezident Recep Tayyip Erdogan minulý týždeň pohrozil, že ak EÚ neumožní Turkom cestovanie bez víz, parlament zablokuje dohodu o vrátení migrantov.

30.05.2016 12:54
debata (6)

Bezvízový styk pre občanov Turecka cestujúcich do EÚ je jedným zo sľubov, ktoré sa stali súčasťou marcovej dohody únie s Ankarou o vrátení migrantov. Dvadsaťosmička však trvá na tom, že Turecko najprv musí splniť všetky vopred dané podmienky, vrátane revízie protiteroristických zákonov.

Celkom Turecko musí splniť 72 podmienok, ktoré sa týkajú zabezpečenia dokladov totožnosti, riadenia migrácie, bezpečnosti, základných ľudských práv a readmisie migrantov. Podľa EÚ zostáva otvorených ešte päť kapitol: boj proti korupcii, ochrana dát, spolupráca súdov s únijnými štáty, spolupráca s európskym policajným úradom Europol a protiteroristické zákony.

Ankara však opakuje, že napríklad protiteroristické zákony, ktoré podľa kritikov v krajine umlčujú aj opozíciu, meniť nemieni. Dôvodom je vraj situácia, v ktorej sa teraz Turecko nachádza vzhľadom na boj proti organizácii Islamský štát (IS) a proti Kurdom.

Vicepremiér o Kurdoch

Turecký vicepremiér sa vyjadril aj k ďalšiemu politickému dianiu v krajine a k vzťahom Turecka s Izraelom či so Spojenými štátmi. Vláda podľa neho už čoskoro predloží parlamentu zákon, ktorý bude znamenať zavedenie prezidentského systému. Zmeny chce presadiť súčasný prezident Erdogan. Právomoci tureckého prezidenta by potom mali byť podobné tým, ktoré majú prezidenti USA a Francúzska. Podľa opozície však zákon povedie iba k posilneniu autoritárskeho režimu v krajine.

Kurtulmuş znovu kritizoval americkú podporu kurdským bojovníkom v Sýrii, kde boli americkí vojaci pristihnutí s insígniami kurdských milícií YPG. Tie Ankara označuje za teroristické. Sú podľa nej napojené na Stranu kurdských pracujúcich (PKK), proti ktorej turecká armáda bojuje od roku 1984.

Turecký premiér povedal, že vzhľadom na priateľstvo medzi Washingtonom a Ankarou „nie je vhodné“, aby americkí vojaci nosili insígnie YPG. Turecko tvrdí, že Kurdi v Sýrii bojujú o rozšírenie územných ziskov. Washington naopak považuje YPG za cenného spojenca v boji proti IS.

Turecko a Izrael

Turecko sa aj naďalej snaží normalizovať vzťahy s Izraelom. Koná sa viac stretnutí a dve z troch podmienok Ankary pre zlepšenie vzťahov už boli splnené, uviedol tiež podpredseda tureckej vlády. Konflikt vyvolal zásah Izraela proti humanitárnej flotile smerujúcej do palestínskeho Pásma Gazy. Tento zásah stál život desať ľudí, z toho deviatich Turkov.

Aktivisti na lodiach, z ktorých najväčšiu Mavi Marmara vypravili z Turecka, chceli vtedy poukázať na situáciu, v ktorej sa ocitajú obyvatelia Pásma Gazy z dôvodu dlhodobej izraelskej blokády. Incident z mája 2010 vážne poškodil dovtedy sľubne sa vyvíjajúce izraelsko-turecké vzťahy a dostal sa aj pred Medzinárodný trestný súd (ICC). Ten predvlani v novembri rozhodol, že Izrael stíhať nebude, aj keď podľa neho zrejme štát spáchal vojnové zločiny, ale rozsah akcie nezodpovedá prípadom, ktorými sa má ICC zaoberať.

6 debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ #Turecko #víza #utečenci