Po rusko-gruzínskej vojne z roku 2008 v nej zostalo len niekoľko desiatok obyvateľov. Aj tí sú rozdelení pichľavou bariérou stráženou ruskými vojakmi. „Okupačnú líniu“, ako deliacu čiaru označuje Tbilisi, či „štátnu hranicu“, ako jej hovoria v Moskve a v Cchinvali, metropole samozvanej Republiky Južné Osetsko, včera na znak solidarity navštívil slovenský prezident.
Andrej Kiska a gruzínsky prezident Giorgi Margvelašvili sa najskôr zhovárali s Churvaletijčanmi žijúcimi pod gruzínskou správou, ktorí už niekoľko rokov nemôžu chodiť na miestny cintorín či do svojich sadov, ktoré zostali za bariérou. Po lávke sa potom priblížili k ostnatému plotu a pozhovárali sa cezeň s dôchodcom, ktorý svoj dom neopustil, ani keď zostal na opačnej strane. „To je prezident Slovenska, prišiel sem, aby na vlastné oči uvidel nespravodlivosť, ktorá sa tu deje,“ predstavil Margvelašvili Kisku, ktorý si s penzistom cez plot podal ruku. Starec sa posťažoval, že má chorú manželku a chcel zavolať lekársku pomoc, nepustili ho však cez plot. „V tejto modernej dobe je takýto prístup tragický. Je veľmi dôležité si uvedomiť, čo skutočne dokáže Rusko svojim susedom spraviť,“ konštatoval Kiska.
„Bol som pozrieť umelo vytvorenú hranicu Rusmi, kde zabrali časť gruzínskeho územia Južné Osetsko. Postavili ostnatý plot a rozdelili ľudí. Zastávame jasný postoj, že akékoľvek takéto narušenie územia je agresívne. Je to zabratie územia,“ vyhlásil slovenský prezident. Margvelašvili vyjadril nádej, že tento stav nebude trvať dlho. „Padol Berlínsky múr, padli iné múry v Európe, prirodzene, padne aj tento. Budeme mať možnosť pomôcť našim občanom – Gruzíncom i Osetíncom,“ citovala ho agentúra News Georgia.
Situácia na pomedzí Gruzínska a jeho odštiepeneckých regiónov, Južného Osetska a Abcházska, nie je úplne pokojná, informovali Kisku slovenskí zástupcovia monitorovacej misie Európskej únie, ktorí tam zaznamenávajú ojedinelé incidenty. „Medzi Gruzínskom a odštiepeneckými republikami nie sú vôbec priateľské vzťahy. Pracujem v oblasti administratívnej hranice s Abcházskom. Približne pred dvoma týždňami sme zaznamenali incident, pri ktorom bol bohužiaľ zastrelený občan Gruzínska jedným z pracovníkov de facto hraničnej stráže Abcházska,“ povedal slovenský pozorovateľ z misie EÚ Roman Gajdošech.
Úlohou misie EÚ je dohliadať na dodržiavanie dohôd medzi gruzínskou a ruskou vládou a odštiepeneckými republikami o zachovaní pokoja zbraní. „Registrujeme provokácie alebo ojedinelé incidenty, ale je tu relatívny pokoj,“ doplnil Gajdošech.
V roku 2008 viedlo Gruzínsko s Ruskom päť dní trvajúcu vojnu, ktorá sa skončila vyhlásením nezávislosti Južného Osetska a Abcházska. Tú však uznali iba Rusko a hŕstka vzdialených krajín, ako je Nikaragua, Venezuela či Nauru. Ostatné štáty vrátane bývalých sovietskych republík považujú Južné Osetsko a Abcházsko naďalej za súčasť Gruzínska.
Moskva so separatistickými republikami uzavrela dlhodobé zmluvy o spoločnom obrannom a bezpečnostnom priestore, v rámci ktorých má na ich území vojenské základne a stráži Gruzínskom neuznané hranice. Vedenie Južného Osetska však chce v integrácii zájsť ešte ďalej a na budúci rok pripravuje referendum o pripojení k Rusku.