Skryjú sa politickí radikáli pod lampu?

Centristické strany strácajú politický stred a radikálnejšie subjekty sa k nemu blížia. Ukázali to aj rakúske prezidentské voľby.

01.06.2016 10:05
Alexander Van der Bellen Foto: ,
Odporca radikálnych názorov Alexander Van der Bellen zvíťazil v druhom kole prezidentských volieb veľmi tesne. Hneď sa rozpútala debata o tom, ako je Rakúsko rozdelené.
debata (18)

V nich Alexander Van der Bellen s podporou Zelených porazil kandidáta krajne pravicovej Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) Norberta Hofera. Veľkou udalosťou volieb bolo, že nominanti tradičných strán sociálnych demokratov a ľudovcov pohoreli už v prvom kole.

Van der Bellenovo víťazstvo bolo veľmi tesné, dostal len o 31-tisíc hlasov viac ako Hofer. To hneď rozpútalo debaty o tom, ako je Rakúsko rozdelené. Do istej miery to pripúšťa aj politológ Anton Pelinka, ktorý vyučuje na Stredoeurópskej univerzite v Budapešti. Zároveň však pripomína, že to nie je nič nové.

"Výsledok volieb potvrdzuje to, čo sme vedeli,“ vyhlásil pre Pravdu Pelinka. "Hlavná deliaca čiara v rakúskej politike vedie medzi porazenými modernizácie a jej víťazmi. Hofer bol schopný k sebe prilákať tých prvých. Je to podobné ako s Národným frontom vo Francúzsku či s Donaldom Trumpom v Amerike. Van der Bellena v mimoriadne veľkej miere podporili Rakúšania s vyšším vzdelaním a najmä ženy,“ uviedol Pelinka.

Hoferova takmer výhra do istej miery potvrdzuje aj ďalší fenomén. Extrémisti chápu, že ak chcú osloviť viac voličov, musia zaprieť niektoré svoje inštinkty. Hofer vystupoval v kampani ako umiernený. Jeho euroskeptická a protiimigrantská rétorika sa prakticky nelíšila od toho, čo v dnešnej Európe hovoria mnohé pravicové aj ľavicové strany, ktoré sú vnímané ako bežné.

Na podobných základoch stavia svoj úspech aj šéfka Národného frontu Marine Le Penová. V porovnaní zo svojím antisemitským otcom Jean-Marie Le Penom pôsobí ako umiernená politička. Dokonca aj Trump sa v príprave na súboj o Biely dom snaží uhladiť niektoré svoje vyhlásenia. Zákaz vstupu do USA pre moslimov, ktorý počas primárok viac ráz zopakoval, je zrazu „len“ návrhom.

Extrémisti akoby sa riadili heslom, že pod lampou býva najväčšia tma. Schovávajú sa do politického stredu, ktorý zase tradičné strany opúšťajú. Podľa experta na extrémizmus Casa Muddeho z Georgijskej univerzity radikálom svedčí mimoriadne vysoká nespokojnosť voličov s politikou. Odborník pripomína aj jeden fakt, na ktorý sa často zabúda. Extrémisti vyzerajú silnejší aj preto, lebo centristi sa zmenšili.

"Strany ako FPÖ, Dánska ľudová strana, Národný front, talianska Liga severu a Švajčiarska ľudová strana sú už vo svojich krajinách rovnako zavedené a tradičné strany ako sociálni demokrati,“ napísal Mudde vo svojej analýze pre portál Politico.

Ústup politického stredu z pozícii však paradoxne podčiarkuje aj Van der Bellenovo víťazstvo. Bývalý šéf rakúskych Zelených začal v politike u sociálnych demokratov. Prešiel však k ekologickej strane. Strany zelených sú už dve, tri desaťročia súčasťou európskej politiky. Van der Bellen však bude iba druhým zeleným prezidentom v krajine EÚ. Prvým sa stal v roku 2015 v Lotyšsku Raimonds Vejonis. Treba si však uvedomiť, že tamojšia Strana zelených je viac centristicko-pravicová. Európski zelení tiahnu tradične stále k ľavici a presadzujú aj radikálnejšie postoje. V Európskom parlamente medzi ich spojencov patria komunistické či eurofederalistické strany.

V Rakúsku tak hrádzu extrémizmu postavilo radikálnejšie poňatie politiky. Nie centristi. "Zelení vždy ponúkali menej konvenčnú politiku, ktorá sa snaží zahrnúť všetkých a silne sa orientuje na sociálnu a environmentálnu spravodlivosť. Keby vyhrala krajná pravica, zasadilo by to klinec do rakvy sociálnym demokratom a európska politika by sa ďalej rúcala,“ reagoval pre Pravdu Tim Jackson, riaditeľ Centra pre pochopenie udržateľnej prosperity na univerzite v britskom Surrey. "Van der Bellenovo víťazstvo si nám umožňuje vydýchnuť. Ale len na chvíľu. V žiadnom prípade nie je jeho výhra predvojom nástupu podpory pre zelenú politiku alebo nebodaj koncom hrozby nacionalistických politík,“ pripomenul Jackson.

Hofer totiž prehral len tesne. "Nemám pochybnosti o tom, že je to povzbudenie pre podobne zmýšľajúce strany, ako je rakúska FPÖ,“ povedal pre Pravdu expert na európsku politiku Richard Luther z univerzity v Keele v Británii.

© Autorské práva vyhradené

18 debata chyba
Viac na túto tému: #radikalizmus #Alexander Van der Bellen