Procedúra môže viesť k sankciám, v krajnom prípade až k obmedzeniu hlasovacieho práva členskej krajiny únie. Ani nočný telefonický rozhovor premiérky Beaty Szydłovej s prvým podpredsedom komisie Fransom Timmermansom neodvrátil včerajšie zverejnenie kritického hodnotenia stavu právneho štátu v Poľsku.
Timmermans pripustil, že s Varšavou viedol „konštruktívne rozhovory“, tie však podľa neho nevyriešili krízu okolo ústavného súdu a neodstránili riziko ohrozenia právneho štátu v Poľsku. „Napriek našim najlepším snahám sme neboli schopní nájsť riešenie hlavných problémov, ktoré nás znepokojujú,“ vyhlásil. „Naše dnešné stanovisko je nástrojom, ktorý, ako dúfame, pomôže sústrediť dialóg s poľskou vládou na tie otázky, ktoré podľa nášho názoru musia byť vyriešené, aby sme sa v Poľsku dostali z krízy medzi vládou a ústavným súdom,“ poznamenal.
V telefonickom rozhovore s Timmermansom pred zverejnením správy Varšava argumentovala, že spustenie procedúry proti nej nie je vhodné vzhľadom na blížiace sa britské referendum o zotrvaní krajiny v EÚ. Pre Pravdu to uviedol vysokopostavený poľský predstaviteľ, podľa ktorého ide o príklad toho, ako eurokomisia zbytočne zasahuje do diania v členských krajinách. „Samozrejme, Timmermans nemal odpoveď na to, prečo sa tým Brusel teraz zaoberá,“ uviedol poľský predstaviteľ.
Ešte ostrejšie reagoval minister spravodlivosti Zbigniew Ziobro. „Som prekvapený a zarmútený vyhlásením Európskej komisie,“ povedal pre agentúru Reuters. „Je to jednostranný názor, ktorý podáva prekrútený obraz, hoci Európska komisia vie, aká je situácia,“ dodal. Poľsko, donedávna najrešpektovanejší z nových členov únie, bezprecedentným pokarhaním zo strany Bruselu o tento imidž prichádza. Na vine je pokračujúca kríza okolo ústavného súdu. Ten je prakticky paralyzovaný po krokoch, ktorými sa ho Szydłovej kabinet podľa názoru opozície pokúša ovládnuť. „Áno, nevyzerá to dobre,“ pripúšťa Marek Magierowski, hovorca poľského prezidenta Andrzeja Dudu. „Ale nie je to založené na žiadnom reálnom základe,“ vyhlásil na stretnutí so spravodajcom Pravdy a ďalšími zahraničnými novinármi. Podľa Magierowského podobné politické konflikty sa dajú nájsť vo všetkých krajinách Európy. "Napríklad taliansky parlament potrebuje na zvolenie sudcu Najvyššieho súdu 32 kôl,“ argumentuje.
„Nie je to konflikt, ktorý vytvorila vládnuca strana Právo a spravodlivosť (PiS)“, tvrdí Magierowski. „Začalo sa to v minulom parlamente. Keby vtedy vládnuca Občianska platforma zvolila všetkých sudcov, ktorých chcela, vybrali by z 15 až 14 sudcov. Môžete sa snažiť presvedčiť ma, že to znamená pluralizmus, ale nie je to tak. Uvedomujem si, že celý konflikt okolo ústavného súdu vytvára zlý obraz Poľska. Vravia, že súčasná vláda chce ovládnuť ústavný súd. Ale sudcov volí parlament, také sú pravidlá,“ povedal hovorca.
Magierowski tvrdí, že strana PiS sa snažila za posledné dva mesiace nájsť kompromis troma návrhmi, ale opozícia všetky odmietla. "Prečo? Lebo opozícia vie, že je to pre ňu dobrá zámienka. Bez nej by bola politicky mŕtva,“ uviedol Magierowski s tým, že súčasné prieskumy ukazujú, že popularita PiS je stále jednoznačná.
Podľa posledných prieskumov podporuje stranu Právo a spravodlivosť 28 až 39 percent Poliakov. Popularita Občianskej platformy sa pohybuje od 12 do 17 percent.
Hovorca Magierowski si mysli, že je mýtom, keď niekto označuje PiS za euroskeptickú stranu. "Poľsko je šťastné, že je v Európskej únii, hoci by sme mohli byť aj šťastnejší. V krajine nemáme žiadnu veľkú politickú silu, ktorá by bola tak jednoznačne euroskeptická ako v Rakúsku, vo Francúzsku či v Británii. Ja používam termín únijnoskeptický. Keď PiS kritizuje EÚ, neznamená to, že je euroskeptická. Osemdesiatpäť percent Poliakov je šťastných, že je v únii. Byť euroskeptický by bola politická samovražda,“ vyhlásil.